Prečítal som si článok prof. Husára : „Ekonomiku neriadime vedecky“
V súvislosti so súčasnou situáciou mnohí odborníci a výskumníci tvrdia, že by sa mal stimulovať proces substitúcie dovozu. Najmä :
- v legislatívnej podpore implementácie proti krízových opatrení , aby domáci výrobcovia boli stimulovaní rozšírením svojich nákupov a objednávok, podľa programu
- v oblasti reprodukcie a tvorby rozvoja
- jednou z hlavných ekonomických úloh zostáva stimulácia procesov substitúcie dovozu
Hlavnou úlohou slovenskej ekonomiky je zvýšiť sortiment výrobkov a presmerovať predajné trhy, študovať nové technológie s cieľom zvýšiť efektívnosť výroby a s touto úlohou je primárne spojená substitúcia dovozu.
Vláda SR a orgány v oblasti riadenia ekonomiky musia prijímať opatrenia na vypracovanie komplexnej politiky nahrádzania dovozu.
Potreba prekonať závislosť od zahraničných technológií a priemyselných výrobkov, včítane poľnohospodárskej produkcie . Preto je žiaduce zamerať zdroje na podporu vysoko efektívnych subjektov výroby , ktorých výrobky sú v rastúcom dopyte na domácom a svetovom trhu; ktoré sa budú vyznačovať vysokou kvalitou svojich výrobkov . Týmto treba poskytnúť záruku na rôzne podmienky vrátane daňových pre investorov, ktorí sú pripravení prispieť k náhrade dovozu; To znamená dať regiónom právo znížiť daň z príjmu v investičných zmluvách .
Je nepochopiteľné , že Slovensko ako poľnohospodárska krajina s tradíciami a skúsenosťami zvyšuje podiel dovozu potravinárskych výrobkov a surovín namiesto ich pestovania to je – ich výroby .
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až novembri 2023 uvádza SPPK bol na úrovni 6,816 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2022 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 10,4 % vyšší. . V roku 2023 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom zo sledovaných odvetví.
Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 8,1 %, pri rastlinných výrobkoch o 1,9 %, v odvetví tukov a olejov o 22,3 % a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2022 vyšší o 14,4 %.“
Otázka nahrádzania dovozu závisí aj od riešenia niektorých ďalších problémov.
Prvým je posilnenie priemyselnej základne SR . Na nahradenie výrobku je potrebné vyrobiť analóg v rámci krajiny, ktorý by aspoň nebol horší ako jeho zahraničné náprotivky v kvalite a vlastnostiach.
Druhým je malý podiel v kvalite vyvážaných slovenských výrobkov. Ďalej Slovensko napríklad vyváža hlavne suroviny. Drevo ako polotovar.
Tretím je nedostatočný rozvoj infraštruktúry Slovenska . Nedostatok kvalitných ciest a železníc vedie k vysokým nákladom na tovar, ktorý sa vyrába na Slovensku . Preto sa ukazuje, že je ľahšie kúpiť dovážaný analóg, pretože je sám o sebe lacnejší ako domáci výrobok.
Štvrtým je nedostatok kvalifikovaného personálu. Samozrejme, v prvom rade hovoríme o stavbároch, výrobných pracovníkoch a poľnohospodárskych pracovníkoch. Slovenské školy a systém vzdelávania vychovalo množstvo „ administratívnych pracovníkov, „ ktorí sú takmer neschopní serióznej práce, vrátane intelektuálnej, nehovoriac o fyzickej. Bohužiaľ, na Slovensku je dnes vážny nedostatok inžinierov a poľnohospodárskych pracovníkov. Špecialistov v elektrotechnickom priemysle
Piatym je zhoršenie stavu strojov a výrobných komplexov . Mnohé výrobné subjekty „ továrne“ sú v vo vážnom stave .
V krajine je nízke zastúpenie objektov s kvalitným strojárenstvom a výrobou poľnohospodárskej techniky. Výroba potravinárskej techniky a technologických prvkov na mlieko, syry, a pod.
Podľa, v mojom úvode – spomínaného Prof. Husára :
Riadenie je vedenie, spravovanie, usmerňovanie činnosti, priebehu či chodu objektu riadenia. Riadenie zložitých ekonomických systémov, napríklad národného hospodárstva Slovenska , musí vždy cielene smerovať k optimalizácii fungovania týchto systémov, zabezpečovať ich prechod od jedného stupňa k druhému podľa vopred stanoveného, určeného cieľa a úloh. Teda dopĺňame – programovo
Dnes rozhodujú, bohužiaľ, mega korporácie. Iste nie dokonale vedecky. Žiaľ, obchádzajú makroekonómiu. Rozhodnúť, a rozhodovať vedecky podľa profesora pomáha nástroj, ekonometria. – hovorí Prof. Husár
Podľa nás – odvetvia a tovar, ktoré by mohli minimalizovať dovoz
V 21. storočí, ére globalizácie a rozsiahlej medzinárodnej spolupráce, je ťažké nájsť sektor hospodárstva, v ktorom je možné úplne sa vyhnúť dovozu.
Na štátnej úrovni by sa však najväčšia pozornosť mala venovať týmto oblastiam substitúcie dovozu ( tu sme ako sa hovorí doma ):
- automobilový priemysel;
- sociálne významné odvetvia, napríklad výroba zdravotníckych pomôcok a doplnkov na rehabilitáciu
- farmaceutický a zdravotnícky priemysel liekov a liekových doplnkov , zdravotníckych pomôcok ;
- ľahký priemysel; textil, obuv, odevy,
- drevársky priemysel; nábytok, vybavenie bydliska
- potravinársky, spracovateľský,
- rádio elektronický priemysel;
- poľnohospodárstvo v jeho celkovom ponímaní ( rastlinná, živočíšna výroba ) spracovanie konzervovanie a pod. , potraviny .
Toto nie je úplný zoznam, existujú ďalšie oblasti náhrady dovozu, pre ktoré treba spracovať rozvojové plány do roku 2025. Z vyššie uvedeného zoznamu je však už jasné, že úlohou je čo najviac nahradiť všetok dovážaný tovar dôležitý pre občanov a hospodárstvo domácimi výrobkami .
Väčšina krajín v Európe prešla fázou obmedzenia dovozu a stimulovala proces nahrádzania dovozu vlastným rozvojom , v súčasnosti pokračuje v praktizovaní takejto politiky.
Viaceré štúdie ukazujú , že substitúcia dovozu vo všeobecnosti prispieva k výraznému zvýšeniu domácej výroby, vytvárajú sa nové pracovné miesta, ale z dlhodobého hľadiska je potrebné riešiť aj hospodársky rast doma. Je potrebný na
na modernizáciu domácej ekonomiky a prekonanie zaostávania .
Je potrebné uskutočniť zmenu komoditnej štruktúry dovozu„. Prostriedkom môže byť nahrádzanie dovozu, určením zoznamov výrobkov a technológií, ktoré by sa mali nahradiť našou domácou výrobou .
„Úspešné postupy nahrádzania dovozu sú založené aj na podnikateľskej motivácii a pripravenosti firiem na modernizáciu. Je dôležité vytvoriť podmienky pre iniciovanie projektov substitúcie dovozu zdola nahor,“ zdôrazňuje odborná základňa
Na druhej strane „dovoz nie je negatívnym faktorom. Hospodársky rozvoj spravidla úzko súvisí s integráciou do svetových ekonomických vzťahov,“
Slovensko a jeho ekonomika by sa nemali zatvárať, je potrebné dodržiavať otvorený model substitúcie dovozu, pomáhať vývoznej expanzii priemyselných odvetví nahrádzajúcich dovoz, hľadať nové veľké trhy a podporovať vonkajšiu vedeckú, technologickú a priemyselnú spoluprácu. Rovnako dôležité je, aby vládne orgány presadzovali jasnú a zrozumiteľnú politiku. „
Na záver trocha humoru :
Slovenský občan sa pýta v Maďarsku . „ kde by som mohol kúpiť domáce produkty na lečo Vy v Maďarsku máte dobré domáce. Maďar mu odpovedá : zájdite si do najbližšieho obchodu s ovocím a zeleninou „
LB KMK Východ
...nakoniec sa ukazuje,že ten globálny systém... ...
Celá debata | RSS tejto debaty