Moje spravodajstvo

V skutočnosti je nadanie, schopnosť učiť sa – dôležitý faktor u žiaka – uskutočňuje sa nielen mechanicky a množstvom učiva, ale najmä  myslením a porozumením, komunikáciu .

Čo tento vzdelávací proces, učenia sa ovplyvňuje ?

Mnohí okolo nás, tvrdia a žiaľ aj veria tomu, že ak IQ (inteligenčný kvocient) nedosiahne 100, potom dieťa nemá dostatok  nadania – talentu  a nemôžeme ho nazvať inteligentným. Samozrejme, že to nie je objektívna pravda. Skôr subjektívny názor alebo pohľad mnohých z nás

V skutočnosti je nadanie, schopnosť učiť sa – nielen nadobúdanie  vedomostí  „ informáciami alebo mechanicky „ , ale ako sme sa sami presvedčili najmä  cestou myslenia , porozumenia , vzájomnou osobnou komunikáciou . Je  ovplyvnené niekoľkými dôležitými faktormi.

Ako najlepšie posúdiť schopnosti detí a uvoľniť potenciál  pre tvorivý rozvoj ich nadania ?   

S cieľom identifikovať  poznávacie , fyziologické a psychologické charakteristiky  detí a odpovedať na otázku: ako merať nadanie, odborníci a prakticky skúsení pedagógovia na základe poznatkov zisťujú napríklad nasledovné :

Tvorivo orientované deti, sú napríklad  lepšie – „  v riešení geometrických problémov, dostávajú  veľmi dobré  známky, majú vyvinutú verbálnu pracovnú pamäť – schopnosť dočasne ukladať a spracovávať informácie súvisiace so slovami, čo hrá dôležitú úlohu pri porozumení reči, čítaniu a uvažovaniu,“

* Talentovaní  žiaci sú aktívni, zaujímajú sa o problémy so snahou ich vyriešenia , tiež  sa vyrovnávajú s úlohami presmerovania pozornosti rýchlejšie ako ich rovesníci. Veľa čítajú literatúru nie s PC  a mobilov  ale originály. Takíto žiaci sú  menej citliví na prehry v strategických hrách a majú tendenciu držať sa jednej taktiky ale s tvorivým prístupom. Riešia viac variánt  a možností, držia sa však hlavnej myšlienky . Ak sa ľudovo hovorí : nehodia hneď flintu do žita „

* A tiež vykazujú výrazne vyššie skóre na stupnici perfekcionizmu.  Poznatky pedagógov  však hovoria, že sa menej obávajú svojich chýb, ako ostatní. – Poznámka autora :  žiak  vyznačujúci sa adaptívnym perfekcionizmom je schopný si definovať realistické ciele a zažívať uspokojenie po dosiahnutí týchto cieľov. Žiaci , ktorí majú sklon k adaptívnemu perfekcionizmu sa zameriavajú aj na oblasti, v ktorých potrebujú zlepšenie, a nenechajú sa ľahko odradiť vlastnými nedostatkami.

V druhom prípade, maladaptívneho perfekcionizmu, si žiak stanovuje neprimerane vysoké ciele a štandardy na svoj výkon – dosahované výsledky . Tieto osobné štandardy sú neraz objektívne nedosiahnuteľné, a preto sú spojené s nepríjemným pocitom, že to, čo bolo dosiahnuté, je neúplné alebo nedokonalé. Aj preto je jedným z najbežnejších príznakov myslenia náchylného k maladptívnemu perfekcionizmu myšlienka, že „musím robiť všetko dokonale alebo to nerobiť vôbec“

Odkiaľ pochádza sebaúcta u týchto žiakov ?

„Ukazovatele „ seba účinnosti „ , to znamená dôvera v schopnosť úspešne zvládnuť určité úlohy a dosiahnuť požadované výsledky, boli vyššie u nadaných detí ako u iných detí,“  . Spôsobuje to správne a citlivé vedenie rodičov a domáce prostredie . Pravielnosť v komunikácii doma a jej veľký časový priestor . Čo dnešní rodičia trestuhodne zanedbávajú a znehodnocujú .

Na druhej strane – „ Je pravda, že nie každá sebaúcta takýchto žiakov  je najlepšia.“  Zvyčajne sú presvedčení o svojich vedomostiach alebo  napríklad : matematických schopnostiach, inteligencii a sebaregulačných schopnostiach (schopnosť ovládať emócie, myšlienky a činy).

Ich schopnosť zvládať sociálne úlohy a udržiavať vzťahy s inými , je však rovnaká ako u ich rovesníkov. To znamená, že inteligentné deti sú otvorené : novým skúsenostiam, vedomostiam, no zároveň extroverzia (spoločenskosť a emocionalita), benevolencia a svedomitosť nie sú vyššie ako ostatné.

V skupine tvorivých a aktívnych a nadaných  žiakov učitelia  pozorujú  vyššie ukazovatele vnútornej motivácie – keď žiak, v škole, ale aj doma  vykonáva činnosť zo záujmu a potešenia, chce dosiahnuť majstrovstvo a usiluje sa o nové náročné úlohy – a vonkajších, pozostávajúcich napríklad z odmeny a trestu. Teda motivácie  sú dôležitým ukazovateľom . „Okrem toho môže byť motivácia príčinou aj dôsledkom väčších schopností,“ hovoria pedagógovia .

Dáme si otázku ? Kto sú to deti – žiaci ,  s tvorivým myslením, nadané a aktívne ? Ťažká odpoveď ale stojí za pokus .

* Nadané deti sú najmä aktívne  rýchlo si poradia s úlohami, ktoré si vyžadujú rýchle prepnutie pozornosti.

* Sú otvorení novým skúsenostiam.

* Vysoko motivovaní doma, v škole medzi rovesníkmi .

* Mať vysokú sebaúctu, hodnotia si každý úspech a majú radosť s tvorivosti a komunikácie .

* Vyvinuli si verbálnu pracovnú pamäť, ktorá hrá dôležitú úlohu pri porozumení reči, čítaní a  uvažovaní.

• Schopné deti majú tendenciu byť perfekcionistami, ale menej sa obávajú chýb ako ostatné deti.

Ak vezmeme do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, je zrejmé, že samotné testy inteligencie nestačia. Čo si žiaľ rodičia vo väčšine prípadov myslia. Testy sú povrchným pohľadom na žiakov . Vo vnútri prebiehajú zložité procesy myslenia. Preto testy treba brať len ako pomôcku

Rozvoj  detí zahŕňa rovnováhu medzi zložitosťou a pohodlím, kde sa intelektuálna výzva spája s psychologickou podporou.

Je potrebné nezabúdať na v práci s nimi na – systematické myslenie – je lepšie kombinovať také oblasti ako napríklad matematika alebo fyzika s umením, športom, pobytom v prírode . Pre takýchto žiakov  je veľmi dôležité aj povzbudzovanie záujmu o podobu tvorivého učenia sa jednotlivých predmetov alebo oblastí vedomostí  – potrebujú podrobne pochopiť, ako a čo funguje vo väčšej miere ako ich rovesníci.

Je veľmi dôležité venovať pozornosť psychickému stavu dieťaťa, pomôcť mu stanoviť dosiahnuteľné ciele, prekonať zlyhania, naučiť ho pracovať s perfekcionizmom a udržiavať komunikáciu s rovesníkmi, aby sa mohol socializovať a neoddeľovať sa od ostatných ľudí, vynechávať dôležité fázy dospievania, sedieť len pri učebniciach alebo výpočtovej technike.

Uviedli sme len niekoľko našich poznatkov. Táto oblasť je však veľmi náročná pre objektívny prístup zo strany rodičov a pedagógov