Moje spravodajstvo

Byť učiteľom je neuveriteľne náročné. Ľudia, ktorí nikdy neučili, to nedokážu doceniť a pochopiť.

Ale čo  sa stalo s našimi učiteľkami a učiteľmi ?  Nemali by byť dnes niečo viac ako jednoduchý  sprostredkovateľ vedomostí  – Včerajší absolventi vysokých škôl často nechápu, že ich poslanie je oveľa širšie ako profesionálne pedagogické štandardy

Úvodom trochu štatistiky

Na školách na Slovensku  učí  podľa údajov ( tie sa ročne pohybujú ) cca 80.504 učiteľov, ich priemerný vek je 47 rokov. Viac ako polovica z učiteľov má viac ako 20 rokov praxe. „Najviac učiteľov ovláda anglický jazyk, nasledovaný ruštinou a nemčinou,“ uviedla analytická jednotka.

Približne tretina učiteľskej populácie má pokročilé zručnosti pri práci s informačno-komunikačnými technológiami.

Z hľadiska vekovej štruktúry pracuje najviac učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov v poproduktívnom veku v Bratislavskom kraji (1312), čo predstavuje podiel 35,6 percenta zo všetkých učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov v poproduktívnom veku v SR.

Najviac vysokoškolsky vzdelaných učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov je v Prešovskom kraji (16.261) a najmenej v Trenčianskom kraji (8808).

Z celkového počtu vysokoškolsky vzdelaných učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov pracuje v Prešovskom kraji 17 percent a v Trenčianskom kraji 9,2 percenta.

Najvyšší počet učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov je v okrese Prešov (4856), najnižší v okrese Medzilaborce (265).

Ako sa učitelia „ cítia „ v spoločnosti ?

„Na Slovensku sa považuje  byť ocenených spoločnosťou len 4,5 percenta učiteľov a 2,1 percenta riaditeľov (priemer krajín OECD je 26 percent učiteľov a 37 percent riaditeľov).

Hoci povolanie učiteľa je stále nedoceňované , práve učitelia sú tí, ktorí nám pomáhajú rozvíjať schopnosti a zručnosti potrebné na úspech detí v ich živote,“

Až 63 percent Slovákov si myslí, že učitelia pracujú v porovnaní s inými povolaniami málo.

 „Avšak priemerný podiel priamej vyučovacej činnosti na ich celkovej práci je len približne 51 percent. Zvyšok ich pracovného času je spojený napríklad s prípravou učebných materiálov a pomôcok, opravami a hodnotením prác žiakov, vedením krúžkov, ale aj ich vlastným vzdelávaním,“ účasťou na seminároch, konferenciách, špecializovanej odbornej príprave.  doplnili analytici.

Na základe údajov OECD minimálne jeden z deviatich učiteľov na Slovensku zažíva vo svojej práci stres.

Veľkou výzvou, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, je podľa Inštitútu vzdelávania  eliminovanie nedostatku učiteľov. „Podľa najnovšej štúdie IVP očakávame v najbližších rokoch odchod do dôchodku veľký podiel silných  populačných   ročníkov,“ uvádzajú analytici.

V porovnaní s priemerom krajín OECD je na Slovensku nižší podiel učiteľov do 30 rokov (SR 8,2 percenta, OECD 11,1 percenta) a vyšší podiel učiteľov vo veku 30 – 49 rokov (SR 58,7 percenta, OECD 54,5 percenta).

Podiel učiteľov škôl mladších ako 35 rokov zostal v posledných rokoch takmer nezmenený – približne 10 -20%.  Prečo sa v tomto prípade školské tímy tak pomaly dopĺňajú mladými učiteľmi?

Problém s mladými učiteľmi možno tiež preformulovať: prečo mladí učitelia, ktorí prišli do školy, ju rýchlo opúšťajú?

Dospelo sa do bodu, že teraz sú študenti pedagogických fakúlt, alebo iných fakúlt , kde  študenti absolvujú pedagogické minimum  pozvaní pracovať vo vzdelávacích inštitúciách. A napriek tomu učiteľov je stále nedostatok. Nie je dostatok univerzít? Samotní mladí ľudia nechcú pracovať?

Odborníci identifikujú niekoľko hlavných dôvodov neochoty mladých ľudí zostať v škole. A niektoré z nich už znejú banálne.

Prvým dôvodom je, že mladý učiteľ, keď už nastúpil do pracovného pomeru , chápe, že si vybral nesprávnu profesionálnu cestu. Ukazuje sa , že všetko nie je také, ako sa zdalo.

A druhým dôvodom sú stimuly, alebo skôr ich absencia.

Z analýzy kde bolo vo vzorke posúdených  odpovedí od 8 500 učiteľov a 9 400 rodičov.

Autori štúdie identifikovali päť kľúčových výskumných otázok:

• kto a ako pracuje v školách;
• ako sú spokojní;
• ako môžu zlepšiť svoje profesionálne zručnosti
• ako je ich práca finančne hodnotená .

Niektoré z týchto záverov. Mladší personál učiteľov pracuje v takých predmetoch, ako sú cudzie jazyky a telesná výchova, a medzi učiteľmi základných škôl je veľmi výrazná nerovnováha z hľadiska veku .

Charakteristiky spokojnosti  učiteľov sú nasledovné:

• Pozitívne hodnotia vtedy ak sa uskutočňujú zmeny , v ich prospech , ktoré priamo súvisia s ich prácou v škole,
• ale nie sú spokojní s tým, čo sa týka ich života mimo triedy a školy.

Podľa výskumníkov to znamená , že  práca v škole objektívne neumožňuje učiteľom starať sa o seba, o svoje rodiny, z hľadiska finančného zabezpečenia , postarať sa o rodinu  , relaxovať a učiť sa nové poznatky a skúsenosti .

Učitelia sú tiež znepokojení zhoršením postojov k svojej profesii v spoločnosti. Tento pocit je „všeobecne“, a nielen  v súvislosti s postojom konkrétnych žiakov, študentov a ich rodičov. Vo všeobecnosti je s profesiou pedagóga niečo nevyhovujúce…

Podľa nášho názoru , nemusí byť správny –  hlavným problémom mladých učiteľov ich nedostatočné pochopenie skutočnosti, že „učiteľ už nie je len sprostredkovateľom  vedomostí“.  Svet, v ktorom možno na internete nájsť takmer všetky informácie, už nepotrebuje niekoho, kto iba prenáša informácie.

Učiteľ je dnes „človek, ktorý vedie dieťa“, žiaka, študenta ,často hovoria odborníci .

Je to niekto, „kto nielen učí špecifickú zručnosť, ako je napríklad riešenie matematického problému, ale vysvetľuje, prečo to žiak  vôbec potrebuje“.

To znamená  dobrý učiteľ  je človekom, ktorý vysvetľuje, vedie a motivuje. Úlohou učiteľa teda nie je len strážiť vedomosti ale aj  nové poslanie –  je to poslanie  oveľa širšie ako jeho funkcie určené profesiou.

Preto sú jeho úlohy také rôznorodé: učiť, vzdelávať, byť organizátorom života, dirigentom kultúry, mentorom. Ako rýchlo dnes príde tento nový učiteľ do školy?

Vedúci jednej pedagogickej fakulty mi povedal : „   „Dnes vzdelávame, „ školíme“  učiteľov, aby zajtra pracovali pomocou učebníc napísaných včera.“  

Podľa odborníkov je táto fráza dnes ešte relevantnejšia. Odborníci tvrdia, že učebnice používané na odbornú pedagogickú prípravu a vzdelávanie učiteľov priťahujú k paradigme „vedomostí“, kde učiteľ pôsobí ako prekladateľ vedomostí. K tomu sa pridávajú problémy s nedostatočnou praxou počas štúdia a to nielen časove ale hlavne obsahove.

Takže sa stále píšu nové skriptá, príručky , učebnice. Alebo skôr, život sám ich píše každý deň, pretože skúsenosti, ktoré zažívame v súvislosti s príchodom internetu, umelej inteligencie a pod. ľudstvo ešte nezažilo.

A čo budúci učitelia, ktorí sa v škole neocitli? Ako upokojiť tých, ktorí si doteraz vyberajú  pedagogickú univerzitu alebo sú už ich poslucháčmi , na príkaz svojich rodičov a iných „ rodinných radcov „ ? Ako sa ukázalo, takíto študenti skutočne stratili schopnosť počúvať a počuť učiteľa, ktorý oslovuje publikum.

Študenti strácajú schopnosť počúvať – Podľa odborníkov je to spôsobené nízkou úrovňou školského vzdelávania. Ako sa to prejaví v praxi si rozoberieme  v budúcom pokračovaní nášho článku