Moje spravodajstvo

Každý tretí školák sa snaží zarobiť peniaze .  Študenti  idú za skúsenosťami a prvými peniazmi a podniky zapchávajú personálne diery
Medi mojimi priateľmi učiteľmi sa diskutuje o tom, že  , dnes medzi školákmi existujú skutočné zdroje talentov pre mnohé podniky. Je to za predpokladu, že sa im rodičia venujú a nevysedávajú bez cieľne pri počítačoch a mobiloch .

Až tretina  školákov vo veku 14-17 rokov už má skúsenosti so svojím prvým zamestnaním alebo stážou. Tento proces je podľa odborníkov vzájomne prospešný.

Mladí ľudia okúsia finančnú nezávislosť a získajú profesionálne skúsenosti.    A štát a podniky zapájajú do pracovných procesov tie kategórie obyvateľstva, ktoré zamestnávateľov pred“  nedostatkom personálu“  až tak nezaujímali.

Existuje nápad : „ čo by sa stalo, keby v rámci svojich vzdelávacích aktivít sa ministerstvo financií rozhodlo venovať osobitnú pozornosť prvým krokom na trhu práce  mládeže, alebo skôr tých školákov, ktorí nastúpili na čiastočný úväzok. V lete je táto téma relevantná.

Navrhovaný projekt pre Ministerstvo financií , alebo školstva , pod názvom : „ Moje financie „ by bol vhodný v spolupráci s učiteľmi  špecialistami v oblasti financií v regiónoch a dobrovoľníkmi hovoriť o tom, ako začať zarábať peniaze a zároveň nepodľahnúť trikom podvodníkov.  K tomuto projektu by boli vhodné online stretnutia, osobné prednášky, majstrovské kurzy, finančné kvízy.

Poznatky ktoré majú učitelia  poukazujú na to, že , že „60%  mladých  sa snaží zarábať ešte pred ukončením štúdia   a v 70% prípadov prvé „  brigádnické „ zamestnanie nesúvisí  s profesiou,  pre ktorú sa mladí pripravujú vo svojom štúdiu .

A čo ostatní ? Podľa poznatkov, časť z nich má  dobré finančné zázemie u rodičov. Takže nie je pre nich zaujímavé,  niekde pracovať a podľa ich názorov strácať čas – voľný čas. .   

„Kam chodia tínedžeri? Často ide o sezónne letné voľné pracovné miesta na obdobie prázdnin . Typickým príkladom je práca v agropriemyselnom komplexe počas zberu. Ďalšou populárnou možnosťou je  hotelové a reštauračné podnikanie. Hostesky, čašníci, zamestnanci hotela,“ . Dôležité  je  mať uzatvorenú písomnú dohodu, v ktorej sú uvedené nasledujúce skutočnosti: dohodnutá práca, teda presný popis práce, ktorú si dohodol so zamestnávateľom, taktiež dohodnutá odmena, teda suma alebo spôsob výpočtu odmeny za vykonanú prácu.

Študent vysokoškolského štúdia môže brigádovať do 31. októbra v kalendárnom roku po riadnom ukončení prvého stupňa denného vysokoškolského štúdia.

Brigádnickú prácu je možné vykonávať v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom sa posudzuje za celú dobu dohody. Najčastejšie by sa ich mzda mala pohybovať v rozpätí od 4,5 do 7 eur za hodinu.  Konkrétna suma však závisí od viacerých faktorov, ako je odvetvie, typ práce či skúsenosti študenta – brigádnika, ale aj od konkrétnej lokality alebo mesta.

„Je však dôležité uvedomiť si, že mzda nie je jediným faktorom, na základe ktorého by sa mala posudzovať hodnota brigády. Záujemcovia by si mali všímať aj náplň práce, pracovné podmienky a pracovný čas. Nparíklad aby brigáda bola zameraná na to čo študent študuje. Ale to by bolo ideálne. Za predpokladu, že má škola dohodu s budúcim  zamestnávateľom.

Aké sú riziká ?

Rizikom môže byť napríklad fyzicky namáhavá práca, neštandardný pracovný čas či práca v náročných podmienkach, ako sú vysoké teploty či priame slnko.

Naopak, významným prínosom brigády môže byť možnosť vlastného rozvoja a získavanie praktických skúseností, ktoré dokážu študenti zúročiť vo svojom ďalšom štúdiu alebo v pracovnej kariére. Napríklad práca v oblasti výpočtovej techniky, , sociológie, histórie, stavebníctve, práva, zdravotníctve a pod.

Z finančného hľadiska bývajú lukratívnejšie ponuky brigád v zahraničí. Zaujímavé je z tohto pohľadu Rakúsko, Česko, ale aj Nemecko, Holandsko, Španielsko či Spojené Štáty. Aj v tomto prípade vedú ponuky v cestovnom ruchu, gastro – segmente a hotelierstve, vyhľadávané sú však aj sezónne práce v poľnohospodárstve. Žiaľ aj tam číhajú riziká porušovania práv brigádnikov a zdierania.

Môže to byť aj práca na čiastočný úväzok v miestnej výrobe, najmä preto, že teraz regionálne podniky začínajú komunikovať s budúcimi potenciálnymi zamestnancami zo školy. Podľa odborníka existuje ďalšia zaujímavá oblasť súvisiaca s propagáciou značky konkrétneho podniku v sociálnych sieťach. Spoločnosti, ktoré vyrábajú tovary a poskytujú služby pre mladých ľudí, sa stávajú pre tínedžerov najatraktívnejšími.

Väčšina voľných pracovných miest pre maloletých je otvorená pre pozície kuriérov, promotérov pre voľný čas , baličov, zberačov, operátorov call centier, obchodných konzultantov, skladníkov, čašníkov, barmanov, baristov a údržbárov. Ak opíšeme situáciu súhrnne v kontexte odvetvia, potom medzi prvých päť z hľadiska počtu voľných pracovných miest dostupných pre tínedžerov od 14 rokov podľa poznatkov  patrí maloobchod, IT, logistika, telekomunikácie a stravovanie.

Mladí ľudia teraz tiež prejavujú osobitnú motiváciu. „Ak skôr hlavným cieľom skorého zamestnania tínedžerov bola príležitosť zarobiť si peniaze, potom sme nedávno videli, že získavanie skúseností sa dostáva do popredia,“ povedala  moja kolegyňa.  

Podľa nej je zbytočné spoliehať sa pri výbere budúceho zamestnávateľa len na vysoké platové požiadavky na začiatku kariéry. Preto je celkom rozumný prístup vybrať si tých zamestnávateľov, ktorí zabezpečia transparentné podmienky pre kariérny rast. Včítane kultúry práce a vzťahov medzi zamestnancami

Netreba miešať dva rôzne problémy : so stážami, ktoré môžu byť platené aj nie, a priamo s prácou alebo prácou na čiastočný úväzok. Pokiaľ ide o stáže, generácia 14-17-ročných je  skutočne dosť aktívna: vedome pristupujú k kariérnym otázkam, zaujímajú sa o rôzne príležitosti na získanie praktických skúseností. „Tento záujem podporujú aj spoločnosti z rôznych odvetví, ktoré považujú školákov za potenciálny zdroj talentov,“

Ak hovoríme o práci, a nie o stážach, potom sa v tomto prípade pri výbere zamestnávateľa maloletí v zásade, rovnako ako dospelí, samozrejme pozerajú predovšetkým na úroveň platov a finančnú stabilitu budúceho zamestnávateľa .