Moje spravodajstvo

Diskutujeme o probléme v zdravotníctve . Odchádzajú lekári do zahraničia ? Odchádzajú  tí najkvalifikovanejší ?  A nejde len o lekárov . Najaktívnejší, najmúdrejší, tí, ktorí majú kam odísť .

Odkiaľ potom pochádzajú reči o nedostatku lekárov na Slovensku  ? Je to pravda alebo sú to informácie od  jednotlivcov ?  

Mám taký názor, že sú to nepodložené  klebety a úplné nepochopenie  toho, čo sa reálne deje v zdravotníctve . Máme dostatok lekárov, tvrdia jedny , ak by neexistovali  neodôvodnené a niekedy zbytočné  návštevy lekára v ambulancii.  Máme ich nedostatok tvrdia iní.

Máme cenovo dostupné lieky v porovnaní najmä  s mnohými vyspelými krajinami napr. Nemecko, USA Anglicko  a iné. Svedčí o tom fakt o nelegálnom vývoze liekov do zahraničia.

Máme kvalifikované zdravotníctvo tvrdia tretí.

Ako to  vlastne je reálne ?

Pozreli sme sa aj na demografický vývoj spoločnosti,  vekovú štruktúru lekárov aj ich počet na obyvateľov. Štruktúra vekového zloženia populácie Slovenska sa vyvíja  podobne ako v ďalších štátoch EÚ, aj u nás pokračuje rast počtu seniorov.

• Počet obyvateľov vo veku viac ako 65 rokov – 17,85 %,
• počet obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64 rokov)  66,06 %,
• počet obyvateľov v predproduktívnom veku – 16,09 %

V priebehu sledovaného obdobia 2015 – 2023 sa priemerný vek obyvateľov Slovenska zvýšil o 1,2 roka. Rastúci trend má aj index starnutia.

Základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnosti je vo všeobecnosti stredná dĺžka života. Na Slovensku stredná dĺžka života neustále stúpa u oboch pohlaví (podľa údajov ŠÚ SR v roku 2020 dosiahla u mužov 73,47 rokov a u žien 80,17 rokov).

Z celkového počtu úmrtí podľa príčiny smrti určenej pre štatistické spracovanie (revidovanej od roku 2011 do roku 2023 v čase spracovania predmetnej správy) dominovali v podiele úmrtí choroby obehovej sústavy a nádory, napriek tomu sa v týchto skupinách chorôb evidoval v počte úmrtí od roku 2011 mierny pokles. Aké sú príčiny je otázka pre odborníkov .

Rizikové faktory správania sa k sebe k svojmu zdravotnému stavu  a environmentálne rizikové faktory sú zodpovedné za takmer polovicu všetkých úmrtí. Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v minulom období  možno spojiť s rizikovými faktormi správania, vrátane rizík súvisiacich so otrasným nezdravým stravovaním, fajčením tabaku, spotrebou alkoholu a nízkou fyzickou aktivitou, čo je väčší podiel v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni približne dve z piatich úmrtí.

Environmentálne faktory ako znečistenie ovzdušia prispievajú taktiež k výraznému počtu úmrtí, pričom len vystavenie jemným tuhým časticiam a ozónu súvisí so 7 % všetkých úmrtí.

Z druhého pohľadu “ Nárast strednej dĺžky života medzi rokmi 2000 a 2023″ bol spôsobený najmä zníženiami úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Napriek tomu bola v roku 2019 ischemická choroba srdca naďalej vedúcou príčinou smrti a spôsobovala každé štvrté úmrtie. Miera úmrtnosti na cievne mozgové príhody od roku 2000 takisto klesla, ale zostala druhou vedúcou príčinou smrti v rokoch 2020 -2023 .

Úmrtnosť na rakovinu je veľmi vysoká.  Rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka sú u Slovákov najčastejšími príčinami úmrtia na rakovinu, aj keď sa od roku 2000 táto úmrtnosť mierne znížila. V roku 2020 spôsobilo ochorenie COVID-19 4 004 úmrtí (6,8 % všetkých úmrtí). Ďalších 11 197 úmrtí bolo zaregistrovaných do konca júna 2021, čo od začiatku pandémie predstavuje takmer tri štvrtiny úmrtí, ktoré súvisia s ochorením COVID-19

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) umiera v európskom regióne každý rok takmer jeden a pol milióna ľudí na ochorenia, ktoré súvisia s kvalitou životného prostredia. Toto číslo zodpovedá 16 % všetkých úmrtí spôsobených environmentálnymi rizikami, ktorým sa možno vyhnúť alebo ich odstrániť environmentálnymi rizikami, ktorým sa možno vyhnúť alebo ich odstrániť.

Ako je to u lekárov ? …….a ako u zdravotníckeho personálu všeobecne ?

Ak sa na to pozrieme  z hľadiska pohlaví, tak vidíme jasnú prevahu žien v lekárskom prostredí. . Kopíruje to  trend, ktorý je zjavný už na lekárskych fakultách, kde sa hlási  viac dievčat ako chlapcov. Aj do praxe tak potom prichádza  viac lekárok. Z počtu 26 257 lekárov je 9 981 mužov (38 %)  a 16 276 žien (62 %).

Celkový počet registrovaných lekárov bol v Slovenskej lekárskej komore sa pohyboval v počte  26 257 , (+ – ) 100. Zahraniční lekári na Slovensku cca 1220. Ak by sme chceli porovnať počet obyvateľov na jedného lekára, tak v Nemecku pripadá na 1 lekára 197 obyvateľov.

Na  Slovensku pripadá na 1 lekára cca 268 obyvateľov. Samozrejme je to rozdielne podľa okresov a koncentrácie miest a obcí

Počet sa samozrejme podľa štatistiky a rokov mení. Z uvedených údajov je zrejmé, že situácia s počtom lekárov  je v  SR podstatne horšia, pretože v  SR pripadá o  36 % viac  obyvateľov na jedného lekára ako v Nemecku. 

Zdá sa mi teda, že problém aj v počte lekárov, ale aj v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti z hľadiska odbornosti, kvalifikácie a praxe.

Na druhej strane stále pretrváva spomínaný problém s neúmerne vysokým počtom návštev našich pacientov v ambulanciách. To by nebolo to hlavné ale sa zvyšuje počet neodôvodnených návštev. Čo je to neodôvodnená návštevy by mohli povedať odborníci.

Napríklad pred návštevou lekára by mal pacient, / okrem dlhodobo nemocných alebo pri závažnom ohrození zdravia / mal zabezpečené poskytovanie všeobecných informácií a zaujímavostí v oblasti svojho zdravia, a to prostredníctvom odbornej  konzultácie a rady . Možnosť vyhľadať vhodného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pre potreby užívateľa, ľahko a rýchlo získať informácie o podmienkach poskytovania zdravotnej starostlivosti, ordinačných hodinách, referenciách iných pacientov a pod.;

Skôr by som povedal s neodôvodneným počtom návštev, kedy by napríklad postačovala odborná konzultácia a osveta . Podľa Mariana Faktora riaditeľa Úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a člen predstavenstva Dôvera ZP je riešením  využívanie informačných technológií a lepší manažment pacientov. Systém nemotivuje správať sa zodpovedne a zmysluplne využívať zdravotné služby. Prejavuje sa často spomínaná neefektívnosť , ale aj legislatívne prostredie, financovanie, nedostatočná prepojenosť systémov, chýbajúca spolupráca či slabý manažment pacientov.

Existuje ešte jeden vážny nedostatok sekundárnej lekárskej starostlivosti,   chýba personál, menovite dobre vyškolený a prakticky pripravení záchranár – personálne. Pretože moderná medicína prezentuje všetko sú na zdravotnícky personál kladené čoraz väčšie nároky.

A lekárov môže byť ešte viac, ako je potrebné.

Problémom je že štát ich nemôže zabezpečiť , Možno. Alebo nechce. Platy nestačia .

Ministerka zdravotníctva  hovorí, že nám v systéme chýba okolo 2-tisíc lekárov a minimálne 4-tisíc sestier. „Je to veľmi konzervatívny odhad. Nemáme presné dáta, koľko sestier chýba v jednotlivých ambulanciách. Aj aký je dopyt, ak by sme narátali aj počet sestier, ktoré potrebujeme využívať v dlhodobej sociálnej starostlivosti,“ tvrdí šéfka rezortu.

 „V porovnaní so západnými krajinami má Slovensko priveľa špecialistov a málo všeobecných lekárov, ktorí sú z vyše 40 % zastúpení staršími ročníkmi s menším počtom nastupujúcich mladých lekárov.“

V prípade lekárov pritom nejde o celkový nedostatok. Na Slovensku pripadá 3,4 lekára na tisíc obyvateľov. Európsky priemer je 3,6 lekára na tisíc obyvateľov. Problém však spočíva v tom, že pomer všeobecných lekárov k špecialistom je výrazne nižší.

Práve všeobecní lekári chýbajú najviac. Situáciu zhoršuje ich stále vyšší priemerný vek. Situácia je ešte vážnejšia v prípade sestier. Už teraz je na Slovensku vážny nedostatok. Kým u nás pripadá 5,7 sestry na tisíc osôb, európsky priemer je 8,5 na tisíc ľudí

Ďalším faktorom, ktorý situáciu komplikuje ešte viac, je nízky počet absolventov medicíny so zameraním na všeobecné lekárstvo

Cieľom nových opatrení  v roku 2025 -2026 , personálnych,  finančných a  materiálnych je zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov.

Autor blogu je predseda OZ Zväzu civilnej ochrany Východ