Moje spravodajstvo

Naša opozícia má tri kľúčové znaky:

• vždy sa zapája do boja o moc ;
• vyjadruje nesúhlas , ale formou deštrukcie pozitívnych programov rozvoja Slovenska formou podvratných  činov;
• má nejasný  v podstate úpadkový program pre politický, sociálny a ekonomický rozvoj štátu

Preto z pohľadu politológie nemožno ľudí, ktorí sú jednoducho nespokojní s autoritami, s vládou považovať za opozičných. Alebo inými slovami kritizujú súčasnú vládu, ale neponúkajú alternatívne spôsoby, ako zlepšiť blahobyt spoločnosti. Sú skôr prostriedkom na rozvrat a destabilizáciu

Členom a vedeniu politickej stane Progresívne Slovensko , chýbajú základné politické a ekonomické vedomosti nehovoriac o histórii . Mohli by absolvovať pomocné kurzy s využitím umelej inteligencie aby mohli skúmať svoje výroky v parlamente.

Obdobne by mohli by využiť skúsenosti z Ukrajiny z korupcie a politickej podpory pri rozdúchavaní vojny a riešení mierového procesu z pozície sily. PS Slovensko nepochopiteľne nevie čo sa deje vo svete.

Škoda sa s takouto stranou, /  ak to vôbec politická strana je /  zaoberať a venovať jej pozornosť. Môžu tak za pomoci „ progresívnych médií  „  ohlupovať deti a mládež ako to už dokázali . Našťastie naša mládež je na inej úrovni ako oni .

Ich predstavitelia  sú známi asi len tým, že sa pokúšajú zničiť vlastnú krajinu , za pomoci rád svojich mecenášov, ktorí ich štedro podporujú . Veríme že skončia na smetisku aj so svojím neúspešným projektom .

Podľa nás by mala opozícia na Slovensku plniť nasledujúce funkcie:

• Uskutočňovať kritickú analýzu priebehu vládnutia  a poukazovať na chyby s cieľom ich odstrániť;
• Upozorňovať  verejnosť  na naliehavé problémy;
• Zvyšovať  úroveň  právnej kultúry obyvateľstva;
• Implementovať  politické alternatívy odborne preskúmané ;
• Vzdelávať a odborne prakticky pripravovať osoby  schopné  nahradiť súčasnú elitu a viesť ľudí k pozitívnym zmenám

Opozícia je teda obranným mechanizmom proti uzurpácii moci v rukách jedného subjektu a garantom demokracie. Bez odvolania poslancov a úradníkov za neplnenie úloh , nie je možné zabezpečiť rozvoj sociálnych vzťahov a zlepšiť blahobyt obyvateľstva. Opozícia je podľa nás neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, ktorá ponúka odlišný pohľad na veci a chráni záujmy rôznych skupín ľudí.

Čo robí naša opozícia ? Je politicky a prakticky negramotná , zmôže sa len na rozdúchavanie  násilia, zneužívanie detí a mládeže v školách pre svoje ciele . Navrhuje ak sa jej to podarí , nekvalifikované programy a  nereálne opatrenia , čím sleduje len svoje mocenské ciele.

Možné východisko –  je to názorový  konštruktívny pluralizmus, tento nie je pre spoločnosť ako systém nebezpečný v prítomnosti základných sociálno-politických hodnôt, ktoré legitimizujú normatívny poriadok a ktoré podporuje väčšina účastníkov spoločenských procesov .

Na druhej  strane je tento pluralizmus  deštruktívny  vtedy , ako aj časť našej nekvalifikovanej opozície , ak presadzuje  v praxi , neodbornosť , nekompetentnosť a žiaľ , nevzdelanosť . Za aktívnej podpory časti podplatených médií  a skrachovaných predstaviteľov umelcov a „ kultúrnikov „ Ich cieľom je zviditeľniť sa , sú to takí, ktorí svoj profesionalizmus nevybudovali na požadovanej umeleckej úrovni ale na povrchnej intepretácie tkzv. “ masového umenia a kultúry “ .

Ich spoločným výsledkom, je potom pokles autority humanistických hodnôt, rozširovanie nálad nevraživosti, násilia a bezduchej kultúry , rast antimorálnych a liberálnych prejavov .

Následne , v podmienkach nerovnováhy medzi  právnym stavom  – statusom, pomermi , rolou a spoločenskou úrovňou spoločnosti prestáva inštitucionálna úroveň systému fungovať normálne. Ukazuje sa, že nedokáže správne regulovať vzťahy medzi  verejnou správou a zvlášť štátnou správou statusom a úlohou ( poslaním ) , pretože odchýlka nadobúda masový charakter, čo vedie k oslabeniu sociálnej kontroly, zníženiu schopnosti efektívne uplatňovať inštitucionálne mechanizmy  a opatrenia v prospech obyvateľstva .

 V takejto situácii je samoorganizácia, združovanie jednotlivcov, v spoločnosti , ak k nemu dôjde, najmä vo forme skupín, korporátnych organizácií – zameraná na vyjadrenie a ochranu záujmov len úzkych skupín. Napríklad finančnej oligarchie .

Inštitucionálna úroveň systému, tak stráca svoj spoločenský, univerzálny charakter, rozdeľuje sa na niekoľko segmentov (skupín, organizácií, korporácií), z ktorých každý si stanovuje vlastné normy a pravidlá interakcie. Dochádza k anarchii, t. j. chaosu, zmätkom, spoločenskému rozkladu, strate základných morálnych hodnôt.

Taká opozícia, je potom v podstate nepriateľ obyvateľstva a systému . Ale to už nie je opozícia ktorá prekročila “ hranice “ a ako takou sa nemá právo nazývať sa .