Moje spravodajstvo

Uvedieme tento citát z „ Ekonomický newsfilter: „ – Na úvod si porovnajme dve vety:

„Už nie je priestor na zvyšovanie daní a škrtanie štandardov sociálneho kapitalistického štátu, ale je čas na hospodársky rast.“

„Je to totálny reštart ekonomiky Slovenska, návod na zastavenie úpadku a rast životnej úrovne.“

Neviem, či sú vhodné tie úvodné vety, od ktorých sa síce odráža autor článku , ale ktoré pletú.

Lepšie je to až keď okomentujete či už prístup koalície (lebo nielen Smer …) a idealizmy opozície ( lebo nerozumieme  z tej citácie, ako chcú v opozícii pomocou rozsiahlych reštrikcií a daní zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva …asi iba vyššiu životnú úroveň „len pre seba a svojich podporovateľov “).

Verejné financie SR sú „odsúdené“ dlhodobo na úvery a s tým nič nenarobí žiadna vláda, kým nebude mať veľmi rozsiahle štátne aktíva v podnikoch ( ako to bolo za socializmu – ale prosperujúcich podnikov  )  a kým tie podniky nebudú produkovať  vysoký  zisk, z ktorého bude štát mať príjem do štátneho rozpočtu, teda i do financií.

Ešte stále tu bude obrovská „ priepasť “ zadlženia štátu voči globálnym financiám ( nadnárodným kapitalistickým)  . V podstate ste to vyjadrili rovnicou toho malého dynamického modelu.

A keď pokračujete rovnicou, že C = a + bY, model, ktorým by ste chceli rozdeliť output teda výsledok hospodárenia celého štátu SR  medzi podniky a domácnosti, museli by ste mať dnes uzavretý národohospodársky model limitujúci všetky cudzie investície do SR a kapitálové výstupy i dividendy zo Slovenska.

A to jednoducho nemôžeme: lebo sme hospodárskou kolóniou a darmo sa premiér snaží robiť všetko pre automobilový priemysel – ten nie je náš! /….a už ani v ňom nepracuje  100%  Slovákov)…

Ale sú aj iné  príklady: Taký Singapur je zadlžený oveľa viac ako SR. Lenže má aj finančné aktíva a zlaté rezervy, ktoré pokrývajú 100%  dlhu (ak by ho bolo treba zvečera do rána splatiť).

Prečo napríklad  Singapur udržuje svoju vysokú zadlženosť až tak, že je to 100% HDP a nik doma to vláde nevyčíta? Pretože to je diabolská filozofia: pôžičky a zadlženie slúžia ako cudzie peniaze idúce cez štát do štátnych infraštruktúrnych programov.

HDP Singapuru rastie, dlh sa udržiava, ale Singapur má vysokú infraštruktúrnu rozvinutosť,  –  ide teda o verejné financie a žiadny opozičník u nich nechystá ideologickú  „ vzburu “…lebo  namiesto cudzích investorov, ktorí si potom vyberajú zisky a celý  prínos  z krajiny, Singapur využíva štátny dlh, požičiava si a z výnosov svojej ekonomiky podporenej fungujúcou infraštruktúrou, spláca dlhy. Tam teda to C = a + bY funguje.

Urgentne a tragicky nám vo vláde i v parlamente SR chýbajú národohospodári. Finančníci sú iba účtovníkmi u cudzích vlastníkov bánk a ich kapitálu. To je nie našich financií ale cudzích .

Poslanci s pomocnými školami a diplomami za peniaze Slovensku nepomôžu

Výber z odpovedí:

„Keď budeme čakať na hospodársky rast, aby sme znížili deficit verejných financií, nebudeme mať ani rast, ani nízke deficity. Jednou z nevyhnutných podmienok na obnovenie hospodárskeho rastu sú totiž zdravé verejné financie,“ napísal Martin Šuster z rozpočtovej rady.

• „Aby verejné príjmy takto skokovo narástli, musel by sa reálny hospodársky rast v nasledujúcich dvoch rokoch nečakane zrýchliť na zhruba 3 až 3,5 percenta ročne, a to bez dodatočnej stimulácie z rozpočtu a aj bez ukrajovania z financovania už plánovaných súkromných investičných zdrojov,“ analyzoval analytik VÚB Michal Lehuta, čo by sa muselo stať, aby vláda znížila schodok verejných financií do roku 2027 na 1,5 percenta HDP.
• Vráťme sa k PS. Opozičná strana nesľubuje bezbolestnú konsolidáciu, hoci dôraz na reštart ekonomiky v Tresku by k tomu mohol navádzať. Jej predstavitelia otvorene hovoria o neudržateľnosti plošných trinástych dôchodkov či zmenách v majetkových daniach.“

Priam eklatantná ukážka neodbornosti. Už pojmy ako tresk, zdravé financie nepatria do ekonomickej pojmológie. Tresk je silný náraz a zdravý môže byť človek. 

Guvernér SNB I. Karvaš napísal viac ako 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy a veľký český ekonóm, dvakrát minister financií a raz guvernér, prof. K. Engliš napísal tiež viac ako 800 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom  Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov.

Dnes sme na to zabudli a máme chaos a píšeme o tresku…