Uvedieme tento citát z „ Ekonomický newsfilter: „ – Na úvod si porovnajme dve vety:
„Už nie je priestor na zvyšovanie daní a škrtanie štandardov sociálneho kapitalistického štátu, ale je čas na hospodársky rast.“
„Je to totálny reštart ekonomiky Slovenska, návod na zastavenie úpadku a rast životnej úrovne.“
Neviem, či sú vhodné tie úvodné vety, od ktorých sa síce odráža autor článku , ale ktoré pletú.
Lepšie je to až keď okomentujete či už prístup koalície (lebo nielen Smer …) a idealizmy opozície ( lebo nerozumieme z tej citácie, ako chcú v opozícii pomocou rozsiahlych reštrikcií a daní zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva …asi iba vyššiu životnú úroveň „len pre seba a svojich podporovateľov “).
Verejné financie SR sú „odsúdené“ dlhodobo na úvery a s tým nič nenarobí žiadna vláda, kým nebude mať veľmi rozsiahle štátne aktíva v podnikoch ( ako to bolo za socializmu – ale prosperujúcich podnikov ) a kým tie podniky nebudú produkovať vysoký zisk, z ktorého bude štát mať príjem do štátneho rozpočtu, teda i do financií.
Ešte stále tu bude obrovská „ priepasť “ zadlženia štátu voči globálnym financiám ( nadnárodným kapitalistickým) . V podstate ste to vyjadrili rovnicou toho malého dynamického modelu.
A keď pokračujete rovnicou, že C = a + bY, model, ktorým by ste chceli rozdeliť output teda výsledok hospodárenia celého štátu SR medzi podniky a domácnosti, museli by ste mať dnes uzavretý národohospodársky model limitujúci všetky cudzie investície do SR a kapitálové výstupy i dividendy zo Slovenska.
A to jednoducho nemôžeme: lebo sme hospodárskou kolóniou a darmo sa premiér snaží robiť všetko pre automobilový priemysel – ten nie je náš! /….a už ani v ňom nepracuje 100% Slovákov)…
Ale sú aj iné príklady: Taký Singapur je zadlžený oveľa viac ako SR. Lenže má aj finančné aktíva a zlaté rezervy, ktoré pokrývajú 100% dlhu (ak by ho bolo treba zvečera do rána splatiť).
Prečo napríklad Singapur udržuje svoju vysokú zadlženosť až tak, že je to 100% HDP a nik doma to vláde nevyčíta? Pretože to je diabolská filozofia: pôžičky a zadlženie slúžia ako cudzie peniaze idúce cez štát do štátnych infraštruktúrnych programov.
HDP Singapuru rastie, dlh sa udržiava, ale Singapur má vysokú infraštruktúrnu rozvinutosť, – ide teda o verejné financie a žiadny opozičník u nich nechystá ideologickú „ vzburu “…lebo namiesto cudzích investorov, ktorí si potom vyberajú zisky a celý prínos z krajiny, Singapur využíva štátny dlh, požičiava si a z výnosov svojej ekonomiky podporenej fungujúcou infraštruktúrou, spláca dlhy. Tam teda to C = a + bY funguje.
Urgentne a tragicky nám vo vláde i v parlamente SR chýbajú národohospodári. Finančníci sú iba účtovníkmi u cudzích vlastníkov bánk a ich kapitálu. To je nie našich financií ale cudzích .
Poslanci s pomocnými školami a diplomami za peniaze Slovensku nepomôžu
Výber z odpovedí:
„Keď budeme čakať na hospodársky rast, aby sme znížili deficit verejných financií, nebudeme mať ani rast, ani nízke deficity. Jednou z nevyhnutných podmienok na obnovenie hospodárskeho rastu sú totiž zdravé verejné financie,“ napísal Martin Šuster z rozpočtovej rady.
- „Aby verejné príjmy takto skokovo narástli, musel by sa reálny hospodársky rast v nasledujúcich dvoch rokoch nečakane zrýchliť na zhruba 3 až 3,5 percenta ročne, a to bez dodatočnej stimulácie z rozpočtu a aj bez ukrajovania z financovania už plánovaných súkromných investičných zdrojov,“ analyzoval analytik VÚB Michal Lehuta, čo by sa muselo stať, aby vláda znížila schodok verejných financií do roku 2027 na 1,5 percenta HDP.
- Vráťme sa k PS. Opozičná strana nesľubuje bezbolestnú konsolidáciu, hoci dôraz na reštart ekonomiky v Tresku by k tomu mohol navádzať. Jej predstavitelia otvorene hovoria o neudržateľnosti plošných trinástych dôchodkov či zmenách v majetkových daniach.“
Priam eklatantná ukážka neodbornosti. Už pojmy ako tresk, zdravé financie nepatria do ekonomickej pojmológie. Tresk je silný náraz a zdravý môže byť človek.
Guvernér SNB I. Karvaš napísal viac ako 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy a veľký český ekonóm, dvakrát minister financií a raz guvernér, prof. K. Engliš napísal tiež viac ako 800 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov.
Dnes sme na to zabudli a máme chaos a píšeme o tresku…


Získali sme otroctvo a dlhy. ...
......rozmýšľam....získali sme vlastne vôbec... ...
Celá debata | RSS tejto debaty