Byť učiteľom je neuveriteľne náročné. Ľudia, ktorí nikdy neučili, to nedokážu doceniť a pochopiť.
Ale čo sa stalo s našimi učiteľkami a učiteľmi ? Nemali by byť dnes niečo viac ako jednoduchý sprostredkovateľ vedomostí – Včerajší absolventi vysokých škôl často nechápu, že ich poslanie je oveľa širšie ako profesionálne pedagogické štandardy
Úvodom trochu štatistiky
Na školách na Slovensku učí podľa údajov ( tie sa ročne pohybujú ) cca 80.504 učiteľov, ich priemerný vek je 47 rokov. Viac ako polovica z učiteľov má viac ako 20 rokov praxe. „Najviac učiteľov ovláda anglický jazyk, nasledovaný ruštinou a nemčinou,“ uviedla analytická jednotka.
Približne tretina učiteľskej populácie má pokročilé zručnosti pri práci s informačno-komunikačnými technológiami.
Z hľadiska vekovej štruktúry pracuje najviac učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov v poproduktívnom veku v Bratislavskom kraji (1312), čo predstavuje podiel 35,6 percenta zo všetkých učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov v poproduktívnom veku v SR.
Najviac vysokoškolsky vzdelaných učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov je v Prešovskom kraji (16.261) a najmenej v Trenčianskom kraji (8808).
Z celkového počtu vysokoškolsky vzdelaných učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov pracuje v Prešovskom kraji 17 percent a v Trenčianskom kraji 9,2 percenta.
Najvyšší počet učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov je v okrese Prešov (4856), najnižší v okrese Medzilaborce (265).
Ako sa učitelia „ cítia „ v spoločnosti ?
„Na Slovensku sa považuje byť ocenených spoločnosťou len 4,5 percenta učiteľov a 2,1 percenta riaditeľov (priemer krajín OECD je 26 percent učiteľov a 37 percent riaditeľov).
Hoci povolanie učiteľa je stále nedoceňované , práve učitelia sú tí, ktorí nám pomáhajú rozvíjať schopnosti a zručnosti potrebné na úspech detí v ich živote,“
Až 63 percent Slovákov si myslí, že učitelia pracujú v porovnaní s inými povolaniami málo.
„Avšak priemerný podiel priamej vyučovacej činnosti na ich celkovej práci je len približne 51 percent. Zvyšok ich pracovného času je spojený napríklad s prípravou učebných materiálov a pomôcok, opravami a hodnotením prác žiakov, vedením krúžkov, ale aj ich vlastným vzdelávaním,“ účasťou na seminároch, konferenciách, špecializovanej odbornej príprave. doplnili analytici.
Na základe údajov OECD minimálne jeden z deviatich učiteľov na Slovensku zažíva vo svojej práci stres.
Veľkou výzvou, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, je podľa Inštitútu vzdelávania eliminovanie nedostatku učiteľov. „Podľa najnovšej štúdie IVP očakávame v najbližších rokoch odchod do dôchodku veľký podiel silných populačných ročníkov,“ uvádzajú analytici.
V porovnaní s priemerom krajín OECD je na Slovensku nižší podiel učiteľov do 30 rokov (SR 8,2 percenta, OECD 11,1 percenta) a vyšší podiel učiteľov vo veku 30 – 49 rokov (SR 58,7 percenta, OECD 54,5 percenta).
Podiel učiteľov škôl mladších ako 35 rokov zostal v posledných rokoch takmer nezmenený – približne 10 -20%. Prečo sa v tomto prípade školské tímy tak pomaly dopĺňajú mladými učiteľmi?
Problém s mladými učiteľmi možno tiež preformulovať: prečo mladí učitelia, ktorí prišli do školy, ju rýchlo opúšťajú?
Dospelo sa do bodu, že teraz sú študenti pedagogických fakúlt, alebo iných fakúlt , kde študenti absolvujú pedagogické minimum pozvaní pracovať vo vzdelávacích inštitúciách. A napriek tomu učiteľov je stále nedostatok. Nie je dostatok univerzít? Samotní mladí ľudia nechcú pracovať?
Odborníci identifikujú niekoľko hlavných dôvodov neochoty mladých ľudí zostať v škole. A niektoré z nich už znejú banálne.
Prvým dôvodom je, že mladý učiteľ, keď už nastúpil do pracovného pomeru , chápe, že si vybral nesprávnu profesionálnu cestu. Ukazuje sa , že všetko nie je také, ako sa zdalo.
A druhým dôvodom sú stimuly, alebo skôr ich absencia.
Z analýzy kde bolo vo vzorke posúdených odpovedí od 8 500 učiteľov a 9 400 rodičov.
Autori štúdie identifikovali päť kľúčových výskumných otázok:
- kto a ako pracuje v školách;
- ako sú spokojní;
- ako môžu zlepšiť svoje profesionálne zručnosti
- ako je ich práca finančne hodnotená .
Niektoré z týchto záverov. Mladší personál učiteľov pracuje v takých predmetoch, ako sú cudzie jazyky a telesná výchova, a medzi učiteľmi základných škôl je veľmi výrazná nerovnováha z hľadiska veku .
Charakteristiky spokojnosti učiteľov sú nasledovné:
- Pozitívne hodnotia vtedy ak sa uskutočňujú zmeny , v ich prospech , ktoré priamo súvisia s ich prácou v škole,
- ale nie sú spokojní s tým, čo sa týka ich života mimo triedy a školy.
Podľa výskumníkov to znamená , že práca v škole objektívne neumožňuje učiteľom starať sa o seba, o svoje rodiny, z hľadiska finančného zabezpečenia , postarať sa o rodinu , relaxovať a učiť sa nové poznatky a skúsenosti .
Učitelia sú tiež znepokojení zhoršením postojov k svojej profesii v spoločnosti. Tento pocit je „všeobecne“, a nielen v súvislosti s postojom konkrétnych žiakov, študentov a ich rodičov. Vo všeobecnosti je s profesiou pedagóga niečo nevyhovujúce…
Podľa nášho názoru , nemusí byť správny – hlavným problémom mladých učiteľov ich nedostatočné pochopenie skutočnosti, že „učiteľ už nie je len sprostredkovateľom vedomostí“. Svet, v ktorom možno na internete nájsť takmer všetky informácie, už nepotrebuje niekoho, kto iba prenáša informácie.
Učiteľ je dnes „človek, ktorý vedie dieťa“, žiaka, študenta ,často hovoria odborníci .
Je to niekto, „kto nielen učí špecifickú zručnosť, ako je napríklad riešenie matematického problému, ale vysvetľuje, prečo to žiak vôbec potrebuje“.
To znamená dobrý učiteľ je človekom, ktorý vysvetľuje, vedie a motivuje. Úlohou učiteľa teda nie je len strážiť vedomosti ale aj nové poslanie – je to poslanie oveľa širšie ako jeho funkcie určené profesiou.
Preto sú jeho úlohy také rôznorodé: učiť, vzdelávať, byť organizátorom života, dirigentom kultúry, mentorom. Ako rýchlo dnes príde tento nový učiteľ do školy?
Vedúci jednej pedagogickej fakulty mi povedal : „ „Dnes vzdelávame, „ školíme“ učiteľov, aby zajtra pracovali pomocou učebníc napísaných včera.“
Podľa odborníkov je táto fráza dnes ešte relevantnejšia. Odborníci tvrdia, že učebnice používané na odbornú pedagogickú prípravu a vzdelávanie učiteľov priťahujú k paradigme „vedomostí“, kde učiteľ pôsobí ako prekladateľ vedomostí. K tomu sa pridávajú problémy s nedostatočnou praxou počas štúdia a to nielen časove ale hlavne obsahove.
Takže sa stále píšu nové skriptá, príručky , učebnice. Alebo skôr, život sám ich píše každý deň, pretože skúsenosti, ktoré zažívame v súvislosti s príchodom internetu, umelej inteligencie a pod. ľudstvo ešte nezažilo.
A čo budúci učitelia, ktorí sa v škole neocitli? Ako upokojiť tých, ktorí si doteraz vyberajú pedagogickú univerzitu alebo sú už ich poslucháčmi , na príkaz svojich rodičov a iných „ rodinných radcov „ ? Ako sa ukázalo, takíto študenti skutočne stratili schopnosť počúvať a počuť učiteľa, ktorý oslovuje publikum.
Študenti strácajú schopnosť počúvať – Podľa odborníkov je to spôsobené nízkou úrovňou školského vzdelávania. Ako sa to prejaví v praxi si rozoberieme v budúcom pokračovaní nášho článku
Suhlas, nestihol som to pridat. A tiez taki... ...
neber to prosim ako kritiku, len som vyslovil... ...
a ešte by mali byť triedy E, to by boli tí,... ...
Triedy by mali pozostavat zo ziakov s... ...
Voľne podám názor, ktorý prezentuje Docent... ...
Celá debata | RSS tejto debaty