Moje spravodajstvo

Ľudská inteligencia prudko padá „ tvrdia niektorí odborníci „ : Štúdia  tvrdia, že  kognitívny pokles u ľudí je zapríčinený  sociálnymi sieťami a umelou inteligenciou „ ..

Po celé desaťročia bola ľudská inteligencia na vzostupe.  Čo je pravda . Rastúci počet výskumov,  však naznačuje, že trend sa obrátil a od začiatku roku 2010 dochádza k merateľnému poklesu kognitívnych schopností človeka .

Ide o nové obdobie ? Obdobie , ktoré sa zhoduje s rozšírením sociálnych sietí a kultúrnym posunom smerom k pasívnej konzumácii vizuálneho obsahu. Vidíme to na niektorých študentoch a žiakoch. Našťastie len na niektorých. Ak ide o aktívne využívanie informácií a logické myslenie s používaním originálov pre porovnanie prebratých informácií je to naopak . Aktívna  analýza takýchto informácií a čítanie kníh doma je prospešná.

Zdá sa, že ako sa umelá inteligencia stáva inteligentnejšou, ľudia sa stávajú čoraz hlúpejšími. To vyvoláva obavy o budúcnosť kritického myslenia, riešenia problémov a našej schopnosti konkurovať strojom. Tvrdia jedny. My tvrdíme opak nepodávať sa pasivite. Veľa závisí od vzdelávacieho systému na školách a od učiteľov , od rodičov v oblasti aktívneho vzdelávania.

Dáta ukazujúce na pokles inteligencie ľudí, tých čo pasívne prijímajú informácie a preberajú tým obsah bez kritickej analýzy sú pre nás upozornením. Východiskom je systematický nie náhodný  rozvoj kritického myslenia metódami aktívneho vyučovania a komunikácie. Myslenie je proces podobný čítaniu, písanie, rozprávanie a počúvanie. Je to aktívny, usporiadaný komplexný proces, ktorý sa nedá učiť mimo kontextu, bez obsahu. Preto je nevyhnutné čítanie kníh s bohatým obsahom. A to je jedna s možností rozvoja základov kritického myslenia

Podľa učiteľov na školách  sú ľudské intelektuálne schopnosti ako uvažovanie, riešenie problémov či spracovanie informácií od začiatku 2010 na ústupe. Tento trend preukazujú aj dáta z Programu medzinárodného hodnotenia študentov (PISA), ktorý meria vedomosti 15-ročných detí a kognitívne schopnosti dospelých na celom svete. Pokles je obzvlášť výrazný medzi mladými ľuďmi, pričom štúdie poukazujú na znížený rozsah pozornosti a oslabenie schopností kritického myslenia.

Kľúčovým negatívnym priam záškodníckym faktorom je posun od čítania ku konzumácii video a PC obsahu. V roku 2024 organizácia National Endowment for the Arts (Národná nadácia pre umenie) zistila, že iba 37,6%  obyvateľstva v predošlom roku čítalo román alebo poviedku, čo je pokles oproti 45,2% minulým rokom .

Takýto pokles čítania sa zhoduje so širšou eróziou schopnosti počítať a riešiť problémy. Napríklad, 34% dospelých v súčasnosti dosahuje najnižšiu úroveň čitateľskej gramotnosti v porovnaní s 29% len pred rokom.

Úloha technológií a umelej inteligencie

Aj keď technológia priniesla určité nepopierateľné výhody, jej vplyv na ľudské vnímanie je čoraz znepokojivejší. Platformy sociálnych médií navrhnuté tak, aby maximalizovali interakcie, posunuli ľudí od ich aktívnej účasti k pasívnej konzumácii obsahu. Algoritmy dnes poskytujú nekonečný prúd príspevkov, ktorý na prvý pohľad nevyžaduje žiadne kritické myslenie.

Jedným z problémov je posun od článkov (dlhší materiál, ktorý vyžaduje, aby čitateľ informácie syntetizoval, vyvodzoval závery a uvažoval) ku krátkym samostatným príspevkom (všetko je “ vopred zabalené do niekoľkých viet “ , nie je potrebná žiadna kritická myšlienka). Napríklad : zajtra bude zase deň ?

Výskumy varujú , že prenos myslenia na umelú inteligenciu môže zanechať mysle ľudí „atrofované a nepripravené“, čo povedie k zhoršeniu kognitívnych schopností.

Čaká nás „ tmavá „  budúcnosť?

Dôsledky kognitívneho poklesu ľudí sú ďalekosiahle a majú aj iné príčiny nielen nami spomenuté.

Napríklad : motívy poznávania a vzdelávania sa  – súvisia  s potrebou rozvíjania osobnosti, je jednou zo základných motivačných síl sebarealizujúcich sa ľudí. Potreba poznávania a systematického vzdelávania  je jeden z faktorov kritického myslenia .

Ťažisková pre učenie je vnútorná motivácia, ktorá sa prejavuje záujmom, túžbou, chcením a aktivitou. Za pozitívnu je považovaná tá, ktorú vyvoláva uvedomenie si kladných dôsledkov  učenia. Je založená na zvedavosti, túžbe po vedomostiach, vyniknutí, láske k predmetu.

Výkonová motivácia sa pritom nevzťahuje iba na školské výkony, ale na všetky situácie v škole, zamestnaní, medziľudských vzťahoch, rodine a širšom prostredí, v ktorých má jedinec preukázať svoje schopnosti. Ako sa umelá inteligencia čoraz viac integruje do vzdelávania a na pracoviská, existuje riziko, že budúcim generáciám bude chýbať schopnosť samostatne myslieť, budú chýbať motívy aktivity a prevládať pasivita .

Spomenuté poznatky z prieskumov nás varujú  že študenti, ktorí sa pri úlohách spoliehajú na umelú inteligenciu, dosahujú horšie výsledky napríklad v testoch, zatiaľ čo u zamestnancoch sa prejavuje „úpadok praktických bežných zručností“, čím strácajú príležitosti na precvičovanie a zdokonaľovanie svojich kognitívnych schopností.

Ak budeme pokračovať touto cestou, riskujeme, že budeme čoraz viac závislí na výpočtovej technike a to nielen pri úlohách, ale aj pri samotnom myslení.

Ako v tom vtipe : sedia priatelia v aute a jeden hovorí odboč teraz po 5 min. , doprava  a ten druhý odpovedá , ale v navigácii to nemám …

Hoci technológie a umelá inteligencia ponúkajú neuveriteľný potenciál, predstavujú aj značné riziko pre naše kognitívne schopnosti.

Aby sme tento trend zvrátili, musíme uprednostňovať kritické myslenie, podporovať aktívnu prácu s informáciami a nájsť spôsoby, ako používať technológie ako nástroj a nie ako invalidný vozík a barličku. Závisí od toho budúcnosť ľudskej inteligencie , nás všetkých .