Moje spravodajstvo

Náš príspevok v II. častiach. ( Autor pracuje ako predseda OZ Zväzu civilnej ochrany obyvateľstva Východ )

Časť I.  

Je pravda, že na Slovensku nie je dostatok lekárov alebo je to otázka nekompetentného riadenia zdravotníctva ? Prečo je slovenská  súkromná medicína taká drahá a kam zmizli kvalifikovaní lekári   z nemocníc ? Ktorí z lekárov opustili krajinu a ako žijú v zahraničí?  Slovensko je v pripravenosti zdravotníckeho systému vo výchove a vzdelávaní tretie najhoršie v Európe.

Minister školstva Tomáš Drucker  a ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková  oznámili plán vlády na to, ako si poradiť s chýbajúcim počtom zdravotníkov. Na Slovensku totiž potrebujeme o 2-tisíc viac lekárov a o 4-tisíc viac kvalifikovaných zdravotných sestier. Vládni úradníci hovoria, že pripravujú opatrenia na to, aby sa s týmto kritickým počtom vyrovnali. ( Po koľký krát od roku 1989 ? )  Pripravujú aj zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, včítane  materiálneho a finančného zabezpečenia ?

 Vysoké školy

Ešte začiatkom tohto roka ministerstvo školstva informovalo, že od budúceho akademického roka prijmú lekárske fakulty navyše 150 študentov medicíny. Koľko vieme a akých a kde nevieme . Je to podľa nich prvý krok pri plnení záväzku vlády zabezpečiť objednávku štátu na zvýšenie počtu študentov zo Slovenska vo vybraných študijných programoch. Aj Lekárske odborové združenie kritizovalo navýšenie počtu študentov medicíny. Podľa nich to nie je záruka toho, že na Slovensku budeme mať dostatok lekárov. Odborári upozorňovali najmä na to, že mnohých lekárov odrádza príliš dlhé atestačné štúdium, a preto idú do zahraničia.

A čo stredné školy ?

( *¹ Pozri podrobne „ Zoznam stredných zdravotníckych škôl v Slovenskej republike“ internet – máme 30 stredných zdravotnícke  škôl  )

Žiaci na základnej škole, ale aj ich rodičia si vedia predstaviť, ako vyzerá štúdium na gymnáziu. Ale asi je ťažšie si predstaviť, čo všetko zahŕňa štúdium na strednej odbornej škole elektrotechnickej, strojárskej, dopravnej a zvlášť na strednej zdravotníckej škole.

Dnešní žiaci strednej zdravotníckej školy majú  výhodu, že sa okrem základných pracovísk dostanú aj na tie špecializované a intenzivistické. Preto sa budúcej praktickej sestre ,aalebo budúcemu zdravotníckemu záchranárovi , teraz asi nestane, že na ÁRO sa prvý krát dostane po skončení školy. Alebo ak pokračuje na VŠ .  Alebo dokonca niektorí študenti môžu absolvovať prax aj v zahraničí.

SZŠ patria medzi najlepšie odborné školy na Slovensku. Možno vám príde takéto konštatovanie úplne prirodzené, veď ktoré iné by mali byť lepšie. Zdravotnícke školy predsa pripravujú svojich absolventov pre prácu s chorými ľuďmi a tí musia mať svoju kvalitu. Ak aj niekto o tom pochyboval nové hodnotenie INEKO potvrdzuje, že zdravotnícke školy jednoznačne patria medzi to najlepšie čo v republike máme. V prvej TOP dvadsiatke z viac ako 480-tich stredných odborných škôl na Slovensku je päť zdravotiek. Najlepšie obstála zdravotnícka škola z Považskej Bystrice, keď vrámci SR obsadila 8 priečku, BA – Záhradnícka skončila desiata, Dunajská streda dvanásta, KE – Moyzesova obsadila trináste, Nitra štrnáste a Trnava dvadsiate miesto. Kritériá nezávislého hodnotenia sú komplexné – nájdete ich na stránke INEKO Dôležité je pripomenúť, že na Slovensku je len tridsať SZŠ a väčšina z nich obhájila popredné miesta. Pozitívne hodnotia aj ich absolventov , ale už z praxou na štúdiu Fakulty zdravotníckych odborov v Prešove na univerzite.

Záujem o vzdelávanie v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých v rámci  programu má klesajúcu úroveň, S ministrom Druckerom sa konzultovalo aj  o tom, ako motivovať ľudí, aby šli študovať už zdravotnícke stredné školy. „Platy nie sú navýšené na takú úroveň, ako by si sestry zaslúžili. Myslím si, že nábor na stredné školy by sa mal robiť v základných školách. Väčší kontakt s praxou počas štúdia na SZŠ ich môže motivovať, aby v zdravotníctve chceli zostať,“ podľa ministerky Dolinkovej .

Vráťme sa k nášmu problému . Aká je reálna a konkrétna situácia v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach v okresoch ? Aká je zdravotnícka osveta na školách a medzi obyvateľstvom ako jeden z prostriedkov zdravého spôsobu života a športovania  –  životného štýlu ?    

Najvyšší kontrolný úrad SR pravidelne upozorňuje nielen rezort zdravotníctva, ale aj vládu SR či poslancov parlamentu, že v krátkej budúcnosti môže byť ohrozená dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých a deti. Analytici kontrolného úradu medzi významné rizikové faktory zaradili nízky počet všeobecných lekárov pre dospelých (VLD) či vysoký priemerný vek všeobecných lekárov pre deti a dorast – pediatrov (VLDD) v teréne. Jednotlivé ambulancie v priebehu roka navštívi skoro 18 milión pacientov a tento priemer sa dlhodobo výraznejšie nemení.

Európske štatistiky tak pripisujú našej krajine nelichotivé umiestnenie a kým napríklad v susednom Česku pripadá na 100-tisíc obyvateľov 65 všeobecných lekárov pre dospelých, na Slovensku je toto číslo len na úrovni 45 lekárov a v porovnaní s priemerom európskeho spoločenstva je toto číslo ešte horšie. Na 100 tisíc obyvateľov pripadá na Slovensku o 40 lekárov menej ako je priemer krajín EÚ.

S vývojom počtu lekárov úzko súvisí ich veková štruktúra.

Priemerný vek všeobecného lekára pre dospelých je na Slovensku 54,1 roka a v tejto štatistike sa držíme v európskom priemere. Oveľa kritickejšia situácia je v špecializácii pediater, kde sa priemerný vek lekára v ambulancii pre deti a dorast dostal až na úroveň 62 rokov. Vážnosť situácie zvýrazňuje aj fakt, že viac ako 20 % týchto lekárov má vek nad 70 rokov.

Podľa  štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií pracovalo v 2020 roku v slovenskom zdravotníctve 20 047 lekárov, 2 875 zubných lekárov, 31 190 sestier a 4 630 zdravotníckych asistentov. Viac ako štvrtina lekárov a takmer tretina zubných lekárov má viac ako 60 rokov.

V minulom rokuje to inak ? …

Personálu je stále nedostatok, platy stále nie sú také, aby do tohto odvetvia lákali záujemcov, s odbornosťou a zodpovedajúcou praxou .  

Odbornosť kvalita a zodpovednosť a čakacie doby na vyšetrenia a zákroky, rovnako aj zadlžovanie nemocníc neustále rastú. Zainteresovaní a možno aj niektorí informovaní pacienti si naďalej môžu klásť otázku, ako je možné, že zdravotnícky systém na Slovensku ešte neskolaboval.

Ambulantná starostlivosť je kľúčová

Navýšenie zdrojov do ambulantnej starostlivosti tak bude približne len o šesť percent. To však podľa SLK nepokryje infláciu, ktorá je na úrovni 11 percent. „SLK už pred niekoľkými rokmi upozorňovala, že bezprecedentné zvýšenie cien energií zasiahne negatívne zdravotníctvo, a to najmä ambulantný sektor,“

Na dofinancovanie ambulantného sektora nám tak chýba podľa komory 300 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva predstavilo pred časom aj úsporné opatrenia, ktoré by mali ušetriť takmer 100 miliónov eur.

Šetrenie peňazí vidia najmä v nadspotrebe liekov, duplicitných laboratórnych vyšetreniach či v počte hospitalizácií. Na Slovensku sa vlani spotrebovalo vyše 163 miliónov balení liekov. Finančná úhrada za ne predstavovala viac ako dve miliardy eur. Spotreba liekov medziročne vzrástla – od roku 2021 sa spotrebovalo približne 159 miliónov balení a zaplatilo sa za ne okolo 1,9 miliardy eur.

Za lieky sa  celkovo  priemerne platí  viac ako dve miliardy eur, z čoho zdravotné poisťovne uhradili viac ako 1,5 miliardy eur a pacienti 519 miliónov eur. Najčastejšie predpisovanými liekmi boli lieky na kardiovaskulárny systém a nervový systém. Spomedzi voľnopredajných liekov pacienti kupovali najmä lieky na ochorenia respiračného systému, tráviaceho traktu a metabolizmu či nervového systému.

Na Slovensku je nedostatok liekov. Za státisíce eur spaľujeme nepotrebné a za milióny ďalšie nelegálne vyvážame . Vlani ich spálili takmer 250 ton. Milióny eur je zase hodnota liekov, ktoré zo Slovenska ročne nelegálne vyvezú priekupníci do zahraničia

Ideme ďalej k problémom

Mne ako autorovi môjho subjektívneho názoru sa zdá, že problém nie je v počte lekárov.

Máme vážny nedostatok zdravotných sestier, konkrétne dobre vyškolených prakticky skúsených sestier. Pretože moderná medicína na ne kladie čoraz väčšie nároky. A lekárov môže byť ešte viac, ako je potrebné. Ďalšia vec je, že štát ich nemôže zabezpečiť . Alebo nechce ?

Štát zvyšuje dotáciu na zriadenie novej ambulancie pre všeobecných lekárov a pediatrov na 80 tisíc eur. Náborový príspevok 15 000 eur a plat 4000 eur pre všeobecného lekára avizovala istá stredoslovenská súkromná nemocnica. Či úspešne, zatiaľ nie je jasné.

Kým u lekárov sa pri optimistickom variante predpokladá navýšenie ich počtu, u sestier aj pri optimistickom variante len ich pokles.

Pokračovanie časť II., v nasledujúcom vydaní. Autor blogu