Moje spravodajstvo

Po povstaní Wagnerovcov  a po ,mesiaci nič nové o tom kto stojí za ich akciami

V marci 2017 Západné médiá charakterizovali PMC Wagner ako „pololegálnu militantnú formáciu, ktorá existuje pod krídlami a z finančných prostriedkov ministerstva obrany“ Ruska .  V septembri 2017 šéf ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Vasyl Hrytsak uviedol, že podľa ich názoru bol Wagner v podstate „súkromnou armádou politického vedenia „ vlastneneckých „ oligarchov v Rusku “ a že SBU „pracuje na identifikácii týchto ľudí, členov Wagner PMC, aby tieto informácie zverejnili, aby ich naši partneri v Európe osobne poznali“.  The Wagnerova skupina bola tiež porovnávaná s Academi, Americká bezpečnostná firma predtým známa ako Blackwater.

*¹ -GRU je vojenská organizácia, je to oddelenie generálneho štábu ruskej armády. Teraz sa tiež oficiálne nazýva G.U. (skratka pre hlavnú správu) generálneho štábu. Stále však používa pôvodnú historickú skratku GRU. Vojenskú spravodajskú službu GRU vedie náčelník štábu ruskej armády. Nemá teda štatút ministerstva, podobne ako iné tajné služby v Rusku, a nie je priamo riadený prezidentom. Šéf GRU však môže informovať priamo prezidenta, od ktorého môžu prísť niektoré dôležité rozhodnutia

V rozhovore v decembri 2018 ruský prezident Putin v súvislosti s pôsobením Wagnerovej PMC na Ukrajine, v Sýrii a inde povedal, že „každý by mal zostať v právnom rámci“ a že ak Wagnerova skupina porušuje zákon, ruská generálna prokuratúra „by mala poskytnúť právne posúdenie“. Podľa Putina, ak neporušili ruské právo, mali právo pracovať a presadzovať svoje obchodné záujmy v zahraničí. Putin tiež poprel obvinenia, že Wagnerove aktivity riadil Jevgenij Prigožin.

Je známe, že Wagnerova skupina pôsobila najmenej v desiatich krajinách; Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Sýria, Sudán, Mozambik, Stredoafrická republika, Mali, Líbya, Sudán a Madagaskar, ktoré zahŕňajú tri kontinenty, Európu, Afriku a Južnú Ameriku. Existujú nepotvrdené správy o aktivitách v iných krajinách.

Prigožin  je vodcom Wagnerovej skupiny od septembra  2022.  Začal otvorene kritizovať ruské ministerstvo obrany za zlé zvládnutie špeciálnej vojenskej operácie na potlačenie nacizmu a fašizmu na Ukrajine . Prigožin začal 23. júna 2023 ozbrojené povstanie po tom, čo obvinil ruské ministerstvo obrany z napadnutia  vojakov Wagnerovej skupiny. Wagnerove jednotky sa stiahli z Ukrajiny a obsadili ruské mesto Rostov na Done, zatiaľ čo Wagnerov konvoj smeroval k Moskve. Vzbura bola zastavená nasledujúci deň, keď dohodu sprostredkoval bieloruský prezident Alexander Lukašenko. „Štátna duma schválila zákon, ktorý dáva Wagnerovým žoldnierom status ‚bojového veterána‘. Meduza. 20. apríla 2023.

Pred viac ako mesiacom, 24. júna 2023 sa skončilo Prigožinovo povstanie. Spôsobilo to búrku emócií, úsudkov, analýz, špekulácií. Celkovo odborníci osobne nezískali žiadne objektívne informácie. Nikto nevedel nič o skutočných cieľoch povstania, ani o okruhu ľudí, ktorí za ním stoja . Najprv sa stal novinárom  prezident Bieloruska Alexander Lukašenko. Veľa slov, bez špecifickej presnosti v detailoch, však neprinieslo jasnosť obrazu. O niekoľko týždňov neskôr Parížska libérácia, ktorá je považovaná za blízku francúzskej spravodajskej službe, informovala o stretnutí Vladimíra Putina s Wagnerom 29. júna v Kremli. Dmitrij Peskov potvrdil skutočnosť stretnutia rýchlejšie ako obvykle. Ale kto tam bol a o čom hovorili, nebolo spomenuté.

Potom Andrej Kolesnikov z Kommersantu hovoril o svojom krátkom, ale bohatom dialógu s prezidentom na tému prijatia povstalcov v Kremli. Putin „ponúkol veliteľom Wagnerovcov, z ktorých bolo na stretnutí 35 ľudí („…No, ste v Kremli,“ povedal im…), niekoľko možností zamestnania, a to aj pod vedením ich bezprostredného veliteľa s volacím znakom Seda. To znamená muž, pod ktorého velením bojovníci Wagner slúžili posledných 16 mesiacov.

„Všetci by sa mohli zhromaždiť na jednom mieste a pokračovať v službe,“ povedal Putin pre Kommersant. Viedol by ich ten istý človek, ktorý bol po celý čas ich skutočným veliteľom.

– A čo? Spýtal sa Kolesnikov.

„Mnohí prikývli, keď som to povedal,“ pokračoval Putin. – A Prigožin, ktorý sedel vpredu a nevidel to, po vypočutí povedal: „Nie, chlapci nesúhlasia s týmto rozhodnutím.“

S najväčšou pravdepodobnosťou sa velitelia Wagnerovej skupiny z tých, ktorí prikývli a boli lojálni Putinovi osobne, presunú so svojimi podriadenými do Národnej gardy, a nie na ministerstvo obrany. Čo je logické. Teraz v súvahe oddelenia Viktora Zolotova sú najviac bojaschopní vojaci špeciálnych síl v Rusku: ich vlastné jednotky, Akhmat a teraz súčasť Wagnera. Niet divu, že Zolotov má povesť najvernejšieho bojovníka  prezidenta.

Trik „Wagnera“ bol diskutovaný celým svetom. Informácie presne dávkované Kremľom boli prezentované tak včas, že sa dostali ku každému vodcovi na svete, ktorý sa zaujímal o udalosti v Rusku. Pozornosť bola upriamená na skutočnosť, že ďalšie informácie o povstaní neunikli od nikoho a v skutočnosti sa konfliktu zúčastnili tisíce ľudí – od povstalcov aj od orgánov.

Takáto prísna ochrana informácií v rámci spoločenstva zapojeného do tohto procesu je charakteristickým znakom súčasného systému politickej moci . Už dlhodobo viac ako 20 rokov nikto nevyberá špinavú bielizeň z domu. Spoločnosti  sa podajú informácie , ktoré prichádzajú preverené zhora. To je výhodné pre vládnuce a politické orgány, pretože to ovplyvňuje  potrebu zásadného hodnotenia toho, čo sa stalo. Udalosti môžu byť interpretované, tak ako sa podá podstata, alebo okrej podstaty . V závislosti od konkrétnej situácie .

Viac ako mesiac po povstaní je jasné, že Prigožin splnil úlohy  a prežil vďaka vplyvným spojeniam v najvyšších stupňoch moci. S najväčšou pravdepodobnosťou to boli tieto spojenia, títo ľudia, ktorí boli a zostávajú nespokojní s ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Vplyvná skupina ktorá sa pripravuje na boj o moc  asi použila Prigožina na bezprecedentný útok na dve kľúčové postavy vodcov ruských ozbrojených síl. Išlo určite o prieskum bojom. Kto tento „ prieskum „ pripravil si je vedomý o možnostiach politického boja a o jeho možných výsledkoch. Idea nie je zlá. Mohla to byť oligarchická skupina spojená s 5. kolónou nespokojná, že prichádza o zisky alebo opozícia  ľavicovo orientovaná a zameraná na cieľové zmeny systému v Rusku. Potretie skupina štátnej bezpečnosti, ktorá preverovala organizačné a finančné možnosti celej plejády opozičníkov ako zareagujú v náväznosti na spoluprácu  so Západom, ako to bolo za Jelcina.

V čase konfliktu na Ukrajine, podporovaného celým západným svetom   sa dnes sa niektorým v Moskve pravdepodobne zdá, že ukrajinská protiofenzíva odhalila slabosť ukrajinskej armády. Črtalo sa teda víťazstvo. A kto sa podmienečne stane „maršálom víťazstva“, ?           V mysli verejnosti bude mať protagonista víťazstva maximálnu legitimitu v boji o post Putinovho nástupcu, kedykoľvek to bude potrebné – v roku 2024 alebo neskôr.

Možno tvrdiť, že Prigožin okrem svojich vlastných obchodných záujmov bojoval za záujmy niekoho v inej časovej perspektíve. Ak budú Šojgu a Gerasimov odvolaní, alebo dôjde k oficiálnym kádrovým zmenám, tí, ktorí zaujmú  ich miesta, nás nasmerujú na vplyvnú skupinu, ktorá profitovala z Prigožinovho povstania.

No, a čo Prigožin? Zdá sa, že dostal od Kremľa právo na svoje aktivity vo svete a na Africkom kontinente . Je to ziskový obchod . Drahé kovy, ropa, plyn, klanové konflikty, 3-4 miliardy dolárov. Príjem. Podnikanie ako podnikanie. Nie horšie a nič lepšie ako ostatné.

Bielorusko a Rusko stojí pred voľbami. Rusko zachraňuje obyvateľstvo od nacizmu a frontálneho útoku Západu t.j. boj o prežitie Ruska, boj o jeho záchranu a zmarenia cieľov o rozdelenia a získanie jeho bohatstva nadnárodnými monopolmi .

Západ sa spolieha na 5. kolónu oligarchov, ktorí by mohli vyvolať vnútorné nepokoje v Rusku a tým jeho prehru s Ukrajinou a kapituláciu pred USA. Bol by to pre Západ odrazový mostík na hlavný cieľ zničiť nového konkurenta Čínu a ovládnuť svet .

Betuš Ľubomír KMK Východ