Moje spravodajstvo

Článok sa zaoberá problémami  ekonomiky v roku 2022-2023  a aké spôsoby ich riešenia a východísk z krízy môžu byť.

Ekonomika Slovenska sa môže  normalizovať,  po vládach nekvalifikovaných experimentoch i napriek tomu , že EU uvalila  sankcie voči Rusku, Číne čím  aj medzinárodná spolupráca stagnuje.

Situácia však na Slovensku  zostáva napätá.

Opozícia sa žiaľ dnes snaží pozornosť obyvateľstva orientovať na záležitosti ktoré v podstate nesúvisia s ekonomickými opatreniami pre zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva . Rieši si svoje politické záujmy na úkor iných. Čas je drahý v tejto oblasti strát. .

Politické, hospodárske a kultúrne udalosti majú významný vplyv na  ekonomiku Slovenska . Zahraničné investície, vývoz, ako aj početné škrty , ceny energií ohrozujú  tempo rozvoja a rastu Slovenska . Vytvárajú nové problémy pre  ekonomiku. Situáciu komplikuje nízka investičná atraktivita krajiny: „ podnikatelia sa môžu rozvíjať výlučne na úkor vlastných zdrojov alebo vypožičaných prostriedkov. „

Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov dochádza k rušeniu odborných a špecializovaných pracovných miest a stagnácii miezd, zatiaľ čo ceny potravín a energií neustále rastú.

Preto problémy  ekonomiky silne pociťujú chudobní. Situáciu zhoršuje negativizmus  – prejavy politikov na mítingoch o problémoch, ktoré nesúvisia  s tým hlavným ako ďalej na Slovensku  ?

Následky nekvalifikovaných zásahov do priemyslu, poľnohospodárstva, ekonomiky školstva a  zdravotníctva negatívne ovplyvňujú osudy občanov a vedúcich predstaviteľov malých podnikov, ktorí naďalej zvyšujú objem úverových záväzkov v nádeji, že zlepšia svoju finančnú situáciu.

Je smutné vidieť, že ekonomika a politika na Slovensku bola úzko prepojená, pretože to bráni odborníkom úspornejšie  riadiť štát. Po analýze článkov  odborníkov, ako aj správ analytikov  možné identifikovať nasledujúce problémy ekonomiky na Slovensku .

Len ich odstránením  bude možné v blízkej budúcnosti  vytvoriť úspešný štát a posilniť našu spoločnosť .Veľkým nedostatkom opozície, ale aj nekompetentným na ministerstvách  je v tom, že nielenže týmto problémom nerozumejú, ale ani nenavrhujú ich riešenia. Ktoré sú to ?  

Medzi hlavné problémy  ekonomiky na Slovensku ale aj v celej Európe patria :

• prudké nepredvídateľné výkyvy cien plynu a ropy, elektrickej energie .

Nová vláda po voľbách a ich snaží programovo a postupne riešiť ; Pozornosť by však mala venovať najmä:

• koordinácii opatrení medzi ministerstvami ;
• nezodpovedajúcemu súčasným trendom  investičnému prostrediu
• nespravodlivosti podmienok  hospodárskej súťaže;
• slabému rozvoju  infraštruktúry,  jej nerovnomernosti v jednotlivých regiónoch  na Slovensku a energetiky;
• problémom starnúcej populácii a hlavne  nízkej  produktivity práce.
• odbornému vzdelávaniu a príprave mládeže  

Je potrebné analyzovať každý problém zvlášť a pokúsiť sa nájsť spôsoby, ako situáciu vyriešiť, so zameraním na skúsenosti zahraničných vedcov, ako aj na početné odporúčania odborníkov doma .

Ako riešiť prvý problém ? Prudké nepredvídateľné výkyvy cien plynu a ropy čítajte ďalej nižšie v článku v časti oblasti energetickej úspornosti

Naša  ekonomika je veľmi náchylná na výkyvy cien ropy, a energií ktoré sú žiaľ spôsobené medzinárodnými konfliktami , ale aj  inými ekonomickými alebo vojenskými situáciami.

Druhým problémom je neustála nie vždy odôvodnená  kritika iných krajín,   Unáhlené konanie zástupcov médií, niektorých poslancov a „ úradníkov“  a finančných expertov spôsobuje určitú „ nedôveru“ .  Zle koncipovaná zahraničná politika z obdobia prechádzajúcej vlády vytvára problémy pre slovenskú  ekonomiku a sú dosť vážne. Nesúhlasím v mnohom s Orbánom maďarským premiérom, ale on má s kolektívom vyváženejšiu zahraničnú politiku v prospech obyvateľstva Maďarska. Aj napriek tomu, že je nacionalisticky zameraná – je môj subjektívny názor.

Tretím problémom je príťažlivosť zahraničných investícií pre investorov v podmienkach Slovenska . Zapojenie Slovenska ako do mnohých aspektov hospodárskych aktivít veľkých nadnárodných korporácií a malých domácich firiem výrazne podkopáva autoritu štátu medzi investormi, ktorí sa už obávajú problémov vyplývajúcich z hľadiska jednostrannej orientácie na automobily a na Západ.   Bezhlavé podriaďovanie sa Slovenska len západným direktívam a Bruselu prináša pokazené ovocie.

Rozsiahly spôsob riešenia energetického problému zahŕňa ďalšie zvýšenie výroby energie a absolútny nárast spotreby energie. Tento postup je naďalej relevantný pre dnešné medzinárodné hospodárstvo. Od roku 1996 do roku 2013 sa celosvetová spotreba energie v absolútnom vyjadrení zvýšila z 12 miliárd na 15,2 miliárd ton palivového ekvivalentu. Zároveň niekoľko krajín čelí obmedzeniu vlastnej výroby energie (Čína) alebo perspektíve zníženia tejto výroby (Spojené kráľovstvo). Tento vývoj podnietil  hľadanie spôsobov, ako racionálnejšie využívať energetické zdroje aj u nás na „ malom Slovensku „

My máme východisko na Slovensku  len v zavádzaní  energeticky úsporných technológií a prostredníctvom  štrukturálnu reštrukturalizáciu hospodárstva. Tieto opatrenia, ktoré vyspelé krajiny dôsledne realizujú, umožnili do značnej miery zmierniť účinky energetickej krízy. Prečo by to nešlo aj u nás ? Ak v moderných podmienkach je tona energie ušetrenej v dôsledku úsporných opatrení 3-4 krát lacnejšia ako tona dodatočne extrahovanej energie. Pre mnohé krajiny je to  silný stimul na zlepšenie energetickej účinnosti. V poslednej štvrtine 20. storočia sa energetická náročnosť americkej ekonomiky znížila o polovicu a energetická náročnosť Nemecka 2,5-násobne. Oproti roku 2005, kedy dosiahla spotreba energií na Slovensku svoj vrchol, ( metalurgia, strojárenstvo ) sa znížila o takmer 14%, a to aj napriek ekonomickému rastu. „Modernizácia ekonomík regiónu strednej a východnej Európy v posledných dvoch dekádach predsa len prispela k znižovaniu ekologického dlhu z minulosti,“

Nové ciele prijaté na Slovensku  v roku 2023 stanovujú spoločné zníženie spotreby energie na úrovni EÚ do roku 2030 o minimálne 11,7 % (v porovnaní s prognózami referenčného scenára EÚ pre rok 2020). Krajiny EÚ musia ušetriť v priemere 1,5 % ročne. Úspory energie by mali začať s 1,3 % ročne do konca roka 2025 a postupne dosiahnuť 1,9 % do konca roka 2030. Napríklad :

• verejný sektor by mal každoročne znížiť svoju konečnú spotrebu energie o 1,9 %
• krajiny EÚ včítane SR , by mali zabezpečiť, aby sa každý rok aspoň 3 % verejných budov zrekonštruovalo na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo budovy s nulovými emisiám. Zaviesť pre povinnosť zabezpečiť, aby nové budovy boli vybavené solárnymi technológiami a inými modernými technológiami v oblasti spotreby. Predpoklad je do  roku 2028, kdekoľvek to bude technicky a ekonomicky možné. Pre obytné budovy je stanovený termín rok 2032.

Nové pravidlá o energetickej hospodárnosti budov aj s objektmi  zahŕňajú návrhy národných plánov renovácie, ( rekonštrukcie ) ktoré by zraniteľným domácnostiam umožnili prístup k financovaniu. Aj  vlastníkom pamiatok a v oblasti kultúry a športu dotácie na rekonštrukcie. Podstatné je aj znižovanie energetickej náročnosti domácich spotrebičov. Ide o  energetické štítky pre domáce spotrebiče, ako sú lampy, televízory a vysávače s cieľom uľahčiť porovnávanie ich energetickej účinnosti a zároveň finančného zaťaženia pre spotrebiteľov.

Napríklad V čom sú disproporcie a diskriminácia Slovenska voči postsocialistickým krajinám a voči „starým krajinám“ EÚ?

Žiaľ, čo sa týka výšky poskytovaných priamych platieb, Slovensko je v tejto oblasti už od vstupu do EÚ v roku 2004 v nevýhode. V aktuálnom programovacom období dosahuje výška poskytovaných priamych platieb na hektár pôdy v SR len 78 % priemeru EÚ-28. Vďaka tomu, že Slovensko sa rozhodlo v súčasnosti presúvať každoročne (s výnimkou roka 2020) zhruba 18 % financií z Programu rozvoja vidieka do I. piliera, teda do priamych platieb, tak po zápočte týchto dodatočných financií sa dostávame s výškou poskytovaných platieb na 90 % priemeru EÚ-28. Stále tak ťaháme za kratší koniec. V ostatných rokoch navyše vidíme veľké disproporcie v poskytovaní národných podpôr ( z vlastných zdrojov ) aj medzi krajinami V-4. Napríklad národná podpora v susednej ČR do agrárnej prvovýroby predstavovala 150 mil. eur, podpora Maďarska sa údajne šplhala až k 300 mil. eur. Slovensko malo v národnej podpore rozpočtovaných iba 1 mil. eur.

Štvrtým veľmi vážnym problémom Slovenska je rozvoj infraštruktúry. Vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov na výstavbu nových moderných priemyselných a poľnohospodárskych objektov  a nových ciest , uzlov železničnej dopravy  je Slovensko  zaostávajúcou krajinou .Preprava tovaru po železnici je stále drahšia ako po ceste, čo je pre náš štát  dosť nákladná záležitosť i z hľadiska tranzitu .

Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú výzvy, s ktorými má Slovensku pomôcť Plán obnovy EÚ. Elektrifikácia môže zohrať významnú úlohu aj pri dekarbonizácií priemyslu. V sektoroch, ktoré nie je možné jednoducho elektrifikovať, má pomôcť vodík. Pre slovenský priemysel je zaujímavý Modernizačný fond, z ktorého môže od budúceho roka financovať opatrenia na znižovanie emisií aj priemysel.

Trvalé investície do výskumu a vývoja a udržateľnosť

Podľa hodnotiacej tabuľky investícií EÚ do priemyselného výskumu a vývoja z roku 2023 európsky priemysel v roku 2022 výrazne zvýšil svoje investície do výskumu ,  vývoja a vzdelania obyvateľstva .

Z hodnotiacej tabuľky za rok 2023 vyplýva, že spoločnosti v čase kríz pokračovali v investovaní do výskumu a vývoja, z čoho vyplýva, že takéto investície sa považujú za strategické z hľadiska zachovania konkurencieschopnosti. Vďaka aj krízam sa urýchlilo znižovanie uhlíkovej stopy medzi spoločnosťami zaradenými do hodnotiacej tabuľky, pričom v tejto súvislosti zaujali vedúce postavenie európske firmy. Podniky z EÚ preukázali počas celého analyzovaného obdobia pozoruhodný záväzok k environmentálnej zodpovednosti.

Priemysel na Slovensku  trápi výrazný nedostatok materiálov a zároveň extrémne vysoká priemyselná inflácia. Kým rekordná spotrebiteľská inflácia je dnes na úrovni 15,4 %, priemyselná inflácia sa od vypuknutia vojenského konfliktu  na Ukrajine drží nad 30.40 %. Aktuálne dáta Štatistického úradu SR dokonca hovoria, že ceny v priemyselnej výrobe sú už medziročne vyššie o 60 %.

Výrazne negatívne vnímame  fakt, že na konci roka 2022 začali neúmerne narastať náklady firiem cez doteraz nevídané množstvo poslaneckých návrhov, ktoré parlament prijímal bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia a diskusie. „Považujeme to za vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou a budúcnosťou Slovenska,“ zdôraznili riaditelia priemyselných podnikov s tým, že mzdové príplatky ako také neodmietajú, no je ich potrebné vnímať aj v kontexte ďalších poslaneckých návrhov, ktoré dostávajú firmy najmä zo sklárskeho, potravinárskeho, či chemického priemyslu do existenčnej krízy a na hranu prežitia.

Do nového roka 2024 vstupuje slovenský priemysel s očakávaním, že štát v čo možno najkratšom termíne prijme a spustí také podporné schémy, ktoré budú porovnateľné s okolitými priemyselnými štátmi. Väčšina priemyslu má totiž nakúpené energie do 31. decembra tohto roka a tak o pomoc, ktorá bola zatiaľ vyhlásená, žiadať nemohli, pretože majú zazmluvnené energie za ceny nižšie ako výzvou stanovené limity.

„Avšak rok 2024 už bude pre podniky kritický, nakoľko im zakontrahované ceny skončia a elektrinu budú musieť nakupovať za spotové ceny. Ak budú mať Nemci alebo iné európske krajiny cenu elektriny 120 eur a my 199 eur, bude veľmi ťažké udržať výrobu v chode. Ostatné európske krajiny nespia a nesmieme ani my. Slovenské podniky potrebujú stáť na rovnakej štartovacej čiare, byť konkurencieschopné, ináč ich materské koncerny začnú presúvať výrobu tam, kde to bude pre ne výhodnejšie,“

Ďalším problémom je starnutie obyvateľstva a nízka produktivita práce. Okrem toho sa na Slovensku prejavuje negatívna tendencia  odchod vyštudovanej mládeže do zahraničia.

Nedostatok odbernej a kvalifikovanej pracovnej sily pracovnej sily, ako aj pretrvávajúci stav  morálne a fyzicky zastaraného vybavenia a technológií spomaľujú potenciál Slovenska . Situácia sa môže zlepšiť, ak manažéri verejných a súkromných spoločností budú venovať väčšiu pozornosť odbornej príprave zamestnancov, obnove novým vybavením zariadení a techniky  a zlepšeniu pracovných podmienok.

Pokiaľ ide o riešenie problémov hospodárskej politiky Slovenska , je potrebné prekonať korupciu, zvýšiť produktivitu práce, vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť investičné prostredie krajiny prostredníctvom kompetentnej zahraničnej ekonomickej činnosti.

Rýchly rozvoj infraštruktúry a zníženie politického vplyvu nekvalifikovaných poslancov a politických strán a hnutí na hospodárske procesy umožní rýchlo a takmer bezbolestne vyriešiť nahromadené problémy našej  ekonomiky. Je potrebné postupne sa odkloniť od manuálneho riadenia ekonomiky a pozrieť sa na skúsenosti  Číny, iných štátov , nielen na Západe ale aj v Ázii , ktoré si včas uvedomili, že rozvoj štátu je možný len vtedy, ak politici typu opozície na námestiach nebudú ovplyvňovať všetky sféry činnosti a sociálno-ekonomické procesy. O ktorých si neoprávnene myslia, že ich môžu riadiť.